Maďarská vláda odmietla kontroverzné výroky predsedu maďarského parlamentu o Benešových dekrétoch, povedal v utorok ministrovi zahraničia Lubomírovi Zaorálka maďarský veľvyslanec. Zaorálek si pozval veľvyslanca Tibora Petöho, aby mu vysvetlil slová predsedu parlamentu o tom, že Česko a Slovensko nemali byť kvôli dekrétom prijaté do EÚ.

Vláda sa od výrokov dištancuje

Český minister do Budapešti odkázal, že obe krajiny by mali byť schopné zabezpečiť, aby výroky predstaviteľov nenarušovali dobré vzťahy. Dodal, že dekréty sú trvalou súčasťou slovenského právneho poriadku. "Pán veľvyslanec ma zoznámil so stanoviskom, v ktorom maďarská vláda odmieta výrok predsedu parlamentu," uviedol Zaorálek.

Petö uistil šéfa českej diplomacie, že Budapešť má záujem ďalej budovať priateľské vzťahy oboch krajín. Zaorálek do Maďarska odkázal, že vláda by mala zabezpečiť, aby podobné nemiestne a nezmyselné vyhlásenie z úst predstaviteľov štátu nezaznievali.

"Obe krajiny by mali byť schopné garantovať, že žiadny z najvyšších predstaviteľov nebude vynášať výroky podobného typu," uviedol. Poveril veľvyslanca, aby správu tlmočil maďarskému premiérovi a ministrovi zahraničia. Zaorálek zdôraznil, že dekréty sú trvalou súčasťou slovenského právneho poriadku. Označil ich za "vyhasnuté", no odmietol akékoľvek spochybnenie ich platnosti.

Kritika aj zo Slovenska

Predseda maďarského parlamentu László Kövér vošiel do pozornosti  spornými výrokmi, ktoré vyvolali okamžitý ohlas. Uviedol, že Česká republika spolu so Slovenskom nemali byť prijaté do EÚ, pokiaľ súčasťou ich právneho poriadku je zákon vychádzajúci zo zásady kolektívnej viny.

Maďarský politik naštval Slovákov aj Čechov: Napätie kvôli jednej vete

Kövérove výroky kritizovalo aj slovenské ministerstvo zahraničia, ktoré si tiež predvolalo maďarskú veľvyslankyňu na slovenskom.

Neslávne pozadie dekrétov

Kövér odkazoval na takzvané Benešove dekréty, ku ktorým patril aj dekrét o odobratí československého občianstva Nemcom a Maďarom, ktorí už predtým nadobudli nemecké alebo maďarské občianstvo.

Nemcov a Maďarov sa týkali tiež dekréty o konfiškácii majetku, o potrestaní nacistických zločincov, o konfiškácií pôdy a o pracovnej povinnosti osôb zbavených občianstva. Na ich základe prišli o pôdu a majetok, boli súdení ľudovými súdmi a museli vykonávať nútené práce. Z odsunu a vyvlastnenia boli vyňatí antifašisti aj nemeckej a maďarskej obete nacizmu.

Európske inštitúcie sa Benešovými dekrétmi zaoberali v čase prístupových rokovaní s Českou republikou. V roku 1999 Európsky parlament vyzval Česko na zrušenie dokumentov.