Rusko vlani v septembri v rozpore s medzinárodným právom anektovalo štyri oblasti Ukrajiny, ktoré čiastočne okupuje ruská armáda. Kremeľ vyhlasuje, že sa týchto území nemieni vzdať, zatiaľ čo Ukrajina deklaruje, že ruskú okupáciu a anexiu ukrajinských oblastí nikdy neuzná, pripomína TASR.
Podľa Medvedeva bude okolo týchto anektovaných území Ukrajiny potrebné vytvoriť demilitarizované nárazníkové zóny. Ak by sa to nepodarilo, ruské vojská vraj budú musieť postúpiť ďalej dovnútra Ukrajiny, aby zaistili ochranu týchto "novopripojených" ruských území.
"Musíme dosiahnuť všetky stanovené ciele v záujme ochrany našich území, území Ruskej federácie," povedal Medvedev – podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie – v rozhovore pre ruské médiá, ktorý bol zverejnený na sociálnej sieti Telegram.
Podľa Medvedeva bude okolo týchto území nutné vytvoriť "nárazníkovú zónu, v ktorej nebude povolené používanie nijakých typov zbraní so stredným a krátkym dostrelom, teda 70 – 100 kilometrov". Tento demilitarizovaný koridor by podľa neho zároveň museli opustiť "všetci cudzinci v širokom zmysle slova".
Ak by sa takéto zóny v okolí anektovaných oblastí vytvoriť nepodarilo, ruské vojská by museli postúpiť ďalej do vnútrozemia Ukrajiny a obsadiť aj hlavné mesto Kyjev alebo dokonca až západoukrajinský Ľvov, varoval.
"Nič v tomto smere nemôžeme vylúčiť. Ak bude potrebné ísť do Kyjeva, tak potom budeme musieť ísť do Kyjeva. Ak bude treba dostať sa do Ľvova, budeme musieť ísť do Ľvova...," tvrdil Medvedev, ktorý bol v čase svojho prezidentského pôsobenia považovaný v kontexte ruského režimu za relatívne umierneného a liberálneho politika. Od začiatku vojny na Ukrajine však deklaruje radikálne provojnové a protizápadné postoje.
Rusko momentálne ovláda zhruba 17 – 18 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí na východe Ukrajiny a pozdĺž pobrežia Azovského mora a polostrova Krym, ktorý anektovalo už v roku 2014, píše Reuters.
