Ako informovala agentúra AFP, Pašinjan to vyhlásil po zasadnutí bezpečnostnej rady štátu, zvolanej krátko po tom, ako
Azerbajdžan spustil pozemnú vojenskú operáciu v Náhornom Karabachu. Medzičasom sa pred vládnymi úradmi v Jerevane zhromaždili stovky demonštrantov, ktorí podľa Pašinjana chcú, aby sa Arménsko zapojilo do najnovších bojov s Azerbajdžanom.
Okrem toho - podľa Pašinjana - "z rôznych miest už prichádzajú výzvy na uskutočnenie prevratu v Arménsku". Pašinjan však v televíznom prejave zdôraznil, že neslobodno "dovoliť určitým ľuďom, určitým silám, aby zasadili úder arménskemu štátu". V tejto situácii Pašinjan vyzval vyvarovať sa unáhleného konania. Apeloval na občanov, aby nepodľahli provokáciám a zachovali pokoj. "Je dôležité, aby štátny systém fungoval, aby tu bola stabilita," zdôraznil arménsky premiér.
Ako je známe, azerbajdžanská armáda v utorok oznámila začiatok vojenskej operácie v neuznanej republike Náhorný Karabach. Deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku". Baku pred tým obvinilo Arménsko a Karabach zo zosnovania teroristických útokov. Dôvodom tohto obvinenia bol incident z utorka, keď pod autom azerbajdžanskej agentúry pre výstavbu diaľnic a vojenskej infraštruktúry explodovala mína. Baku tvrdí, že v dôsledku toho došlo prišlo v radoch azerbajdžanskej armády k stratám na životoch a zraneným.
Bývalý šéf vlády neuznanej republiky Ruben Vardanjan v utorok vo svojom blogu napísal, že región je pod delostreleckou paľbou azerbajdžanskej armády. Arménsko a Azerbajdžan viedli o Náhorný Karabach od 90. rokov už dve vojny. Druhá karabašská vojna – z jesene 2020 – si vyžiadala približne 6500 obetí, kým boje neukončilo prímerie vyrokované Ruskom.
Súčasťou prímeria bola dohoda, podľa ktorej Arménsko prišlo o rozsiahle územia v Karabachu. Azerbajdžan avizoval, že neuvažuje o iných spôsoboch riešenia konfliktu, len o obnovení svojej plnej kontroly nad spornými územiami. Snahy medzinárodného spoločenstva o trvalé mierové urovnanie tohto konfliktu zatiaľ neboli úspešné. Konflikt si dovedna vyžiadal už približne 30.000 obetí na životoch.
Arméni, ktorí v Karabachu žijú, obviňujú Baku z etnických čistiek a početných zločinov voči civilistom. Od decembra 2022 je región pod akousi blokádou zo strany azerbajdžanskej armády. V auguste 2023 arménske úrady v Stepanakerte oznámili, že na území neuznanej republiky sa začal hladomor a že dokonca zaznamenali aj prvé úmrtie naň.
V máji tohto roku pritom Arménsko a Azerbajdžan vyjadrili pripravenosť vzájomne uznať svoju územnú celistvosť. Počas zasadnutia Najvyššej eurázijskej hospodárskej rady v Moskve to vyhlásil arménsky premiér Pašinjan, informovala v utorok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
