Štúdia, ktorú zverejnili v stredu v odbornom časopise Science Advances, je najnovšou známkou toho, že klimatická zmena vedie k výraznému ubúdaniu ľadovcov v Himalájach, čo ohrozuje zásoby vody pre stovky miliónov ľudí v južnej Ázii, píše AFP.

"Je to dosiaľ najjasnejší obraz toho, ako rýchlo - a prečo - sa himalájske ľadovce roztápajú v tomto časovom intervale,"uviedol hlavný autor štúdie, doktorand z Kolumbijskej univerzity v New Yorku Joshua Maurer. Vedci preskúmali družicové zábery zachytávajúce počas 40 rokov 2000 kilometrov širokú oblasť v Indii, Číne, Nepále a Bhutáne. Údaje z 20. storočia získali najmä z nedávno sprístupnených záberov z amerických špionážnych satelitov.

Autori zistili, že tamojšie ľadovce prichádzali od roku 2000 o ekvivalent 45 centimetrov ľadu ročne. Ide o dvojnásobok množstva roztopeného ľadu z rokov 1975-2000. Podobné trendy ukázali aj predošlé výskumy, najnovšia štúdia je však väčšia z geografického i historického rozsahu. Záverom vedcov je, že najväčším faktorom zvýšeného roztápania sú rastúce teploty. Hoci tie sú na rôznych miestach odlišné, v priemere dosahovali v rokoch 2000-2016 o jeden stupeň Celzia viac než v rokoch 1975-2000.

Ďalšími faktormi sú podľa štúdie zmeny v množstve zrážok, ktorých zníženie obvykle znamená redukciu ľadovej pokrývky, a spaľovanie fosílnych palív, vytvárajúce sadze, ktoré dopadajú na zasnežený povrch ľadovcov, absorbujú slnečné svetlo a urýchľujú roztápanie.

"Ukazuje to, aké ohrozené sú (Himaláje), ak bude klimatická zmena v budúcich desaťročiach pokračovať rovnakým tempom," povedal glaciológ Etienne Berthier z francúzskeho Laboratória pre štúdie v geofyzike a priestorovej oceánografii, ktorý nebol do štúdie zapojený. Separátna štúdia publikovaná tiež v stredu v Science Advances ukázala, že ľadová pokrývka Grónska by sa mohla úplne roztopiť v priebehu najbližšieho tisícročia, ak budú emisie skleníkových plynov pokračovať súčasnou mierou.

"Čo robíme teraz, vo veľmi blízkej budúcnosti, pokiaľ ide o emisie... bude mať veľký dlhodobý vplyv na ľadovú pokrývku Grónska a ak sa tá roztopí, aj na výšku morskej hladiny a ľudskú spoločnosť," uviedol Andy Aschwanden, hlavný autor z Geofyzikálneho ústavu Aljašskej univerzity vo Fairbanks. Vedci vytvorili model roztápania grónskeho ľadu založený na presnejších údajoch, podľa ktorého by tento proces pri súčasnom tempe mohol v najbližších 200 rokoch prispieť k nárastu hladín mora o 48-160 centimetrov, čo je o 80 percent viac než doterajšie odhady.

Ak by sa roztopila celá ľadová pokrývka Grónska, hladina svetového oceánu by stúpla o sedem metrov.

Prečítajte si aj: