Mráz, silný vietor a žiadni susedia v okruhu päťhodinovej cesty. Tak vyzerá pracovisko čílskeho dôstojníka Josého Aguayo, ktorý pôsobí na majáku na Hornovom myse v samom cípe Južnej Ameriky. Na starosť má okrem iného bezpečnosť lodí v Drakeovom prielive, ktorý je považovaný za jednu z najnebezpečnejších morských oblastí sveta.
V prielive, ktorý oddeľuje Atlantik od Pacifiku, silný vietor, veľké vlny a ľadovce od 17. storočia zavinili smrť asi 10.000 námorníkov. Rýchlosť vetra tam dosahuje až 100 kilometrov za hodinu, tak nie je divu, že sa v ňom potopili už stovky lodí.
Tridsaťšesťročný Chilan Aguayo prišiel do nehostinnej oblasti dobrovoľne pred pár mesiacmi a stráviť by tu mal rok. Na malom ostrovčeku, kde nie je žiadny strom a jediné dve budovy sú tam maják a kaplnka, ale nie je úplne sám. Žije tam s ním manželka a dve deti - Vicente (11) a Montserrat (5).
Povyrazením sú pre rodinu v letnom období návštevy turistov. „Doteraz sem prišlo asi 4000 návštevníkov a všetci sa pýtajú, ako sa môžem stále tak usmievať," hovorí José Aguayo. Tvrdí, že nie sú úplne odrezaní od sveta: majú satelitné pripojenie aj internet. Deti sa vraj nenudia, keď je veľmi zlé počasie, vyhrajú sa na hernej konzole.
Tento rok v januári uplynulo 400 rokov od objavenia Hornovho mysu Holanďanom Willemom Schoutenom, ktorý ho pomenoval po svojom rodnom meste Hoorn. Počet lodí prechádzajúcich cez túto oblasť výrazne klesol po roku 1914, kedy bol otvorený Panamský prieplav. Dnes je divoký Drakeov prieliv využívaný najmä dobrodruhmi medzi jachtári.
