Dokonca až tak, že je ochotný vystúpiť zo svojho súkromia, kam sa utiahol po páde ĽS-HZDS, a prehovoriť k národu v diskusnej relácii spravodajskej televízie TA3. V podobnej debate pritom Mečiar vystúpil naposledy v parlamentných voľbách v roku 2010, keď sa jeho strana prvýkrát nedostala do parlamentu. O štyri roky nato úplne zanikla a s ňou zmizol z očí verejnosti aj samotný Mečiar.

Zrušenie amnestií však bolo vždy témou, ktorá bývalého predsedu vlády vytočila do nepríčetna. O zrušení Mečiarových amnestií sa v spoločnosti začalo hovoriť hneď po páde Mečiarovej vlády. Prvýkrát sa hlasovanie o ústavnom zákone, ktorým by boli amnestie zrušené, dostalo na pôdu parlamentu v roku 2002. Vtedy s návrhom prišli poslanci za KDH na čele s Vladimírom Palkom.

Poslanci pravice otvorili túto tému v parlamente celkovo osemkrát, vždy s neúspešným koncom.

Vladimír Mečiar ako poslanec Národnej rady sa pri diskusiách v pléne o tejto téme len ťažko ovládal. Pamätným ostáva jeho plamenný prejav pred poslancami v roku 2006, keď na margo záverov vyšetrovania smrti Roberta Remiáša, ktorá je spájaná s únosom Michala Kováča mladšieho, rozhorčene vyhlásil: „Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi,“ adresoval tvrdé slová svojim kolegom v pléne.

Otázka zrušenia amnestií Mečiara dokázala rozčúliť natoľko, že v roku 2007 bol ochotný pre to povaliť aj vládu. Jeho koaličný partner Robert Fico vtedy vytiahol amnestie v koaličnej rade, keď Mečiar odmietal odvolať z funkcie svojho ministra podozrivého z pozemkovej kauzy. Líder HZDS sa postavil, Fica obvinil, že chce rozložiť koalíciu a opustil Úrad vlády.

Amnestie traumatizujú slovenskú spoločnosť 19 rokov. Je ich možné, ak vôbec, zrušiť len ústavným zákonom a na ten je potrebných minimálne 90 hlasov. Dnes sa vedie celospoločenská debata o tom, akým spôsobom to urobiť právne čisto. Predseda vlády Robert Fico prišiel s tým, že je nutné zmeniť ústavu.

O čom sú Mečiarove amnestie:

Ide o amnestie vyhlásené bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom v čase, keď bol zastupujúcim prezidentom. Amnestie udelil 3. marca 1998, prvý deň v role zastupujúceho prezidenta. Ešte v ten deň boli zverejnené aj v Zbierke zákonov v znení: „Aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny.“ Syna vtedajšieho prezidenta Kováča uniesli 31. augusta 1995 a zavliekli za hranice do rakúskeho Hainburgu. V súvislosti s únosom je spájaná aj vražda Róberta Remiáša, ktorý bol spojkou hlavného svedka v prípade únosu Oskara Fegyveresa. O udalostiach bol natočený aj film s názvom Únos.

Viac sa dočítate

Ako to bolo s únosom Michala Kováča ml.:

11. november 1994 - Interpol vydal zatykač na Michala Kováča ml. pre kauzu Technopol31. august 1995 – Prezidentovho syna zavliekli do Rakúska2. október 1995 – Kováč ml. bol prepustený z vydávacej väzby na kauciu23. február 1996 - M. Kováč ml. sa vracia na Slovensko29. apríl 1996 - Smrť Róberta Remiáša – výbuch auta17. máj 1996 – Vyšetrovateľ Jozef Číž ukončil vyšetrovanie únosu pre nedostatok dôkazov6. jún 1997- Pokyn na zadržanie a vydanie Michala Kováča ml. pre kauzu Technopol3. marec 1998 – Mečiar vydal amnestie na trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Kováča ml. do cudziny20. december 2002 – Najvyšší súd odmietol obnovenie vyšetrovania prípadu zavlečenia – prípad totiž podlieha amnestiám

Bude vás zaujímať