Druhý august patrí medzi najsmutnejšie pamätné dni v histórii. Verejnosť si vtedy pripomína holokaust Rómov. Počas druhej svetovej vojny si vyžiadal životy takmer pol milióna ľudí po celej Európe. Hoci od týchto strašných čias už ubehlo viac ako 70 rokov, Rómovia aj dnes čelia obrovským sociálnym problémom a okrem toho aj diskriminácii a ponižovaniu. Slovensko v tomto nie je výnimkou a podľa premiéra Eduarda Hegera (45) v súčasnosti existuje skrytý holokaust Rómov. „To sú tie predsudky, ktoré sú zdrojom vylúčenia a diskriminácie. Je na každom z nás, aby sme pozreli do svojho vnútra, či netrpíme týmto skrytým holokaustom. Ak áno, tak ho potrebujeme vykoreniť, pretože potrebujeme rešpektovať ľudskú dôstojnosť,“ uviedol predseda vlády počas ceremoniálu na pamiatku obetiam holokaustu Rómov v Banskej Bystrici. Roky pretrvávajúcu xenofóbiu voči Rómom odsúdila aj prezidentka Zuzana Čaputová (48).

Na sociálnej sieti uviedla, že aj dnes sa naši spoluobčania stretávajú s ponižovaním, so slovnými a fyzickými útokmi pre svoj etnický pôvod. „Žiaľ, opäť sme svedkami toho, aké jednoduché je zneužiť predsudky na podnecovanie nenávisti, ktorá môže nabrať, ako vieme, z minulosti až obludné rozmery,“ napísala Čaputová.

Žiaľ, medzi politikmi sa nájdu aj takí, ktorí si rasovú neznášanlivosť vyskúšali na vlastnej koži. Jedným z nich je poslanec Národnej rady za hnutie OĽaNO Peter Pollák (30), ktorý priznáva, že už ako malé dieťa zažil doslova peklo. Spolužiaci či učitelia ho ponižovali, čo bolo pre malého chlapca priam nepochopiteľné. „Čelil som diskriminácii už na základnej škole. Hoci som v prospechu patril k najlepším žiakom, dali mi pocítiť, že som Róm. Niektorí spolužiaci so mnou napríklad nechceli spolupracovať v skupinových cvičeniach. Neskôr som dostával pocítiť, že som Róm, aj v rôznych podnikoch,“ povedal krutú pravdu pre denník Plus JEDEN DEŇ. Mladý politik však priznáva, že so xenofóbiou sa osobne stretáva dodnes. „Pochádzam z osady, mám tam rodinu a som hrdý Róm. Bohužiaľ, medzi nami stále existujú ľudia, pre ktorých sú automaticky a za akýchkoľvek okolností v spoločnosti prijateľnejší akýkoľvek nerómovia než Rómovia,“ hovorí.

Dodáva, že v posledných rokoch počet takýchto ľudí rastie, ako aj počet prejavov xenofóbie či agresivity voči Rómom. „Vidíme, že niektorí vysokopostavení politici, ktorí kedysi chceli byť hrádzou proti extrémizmu, dnes stoja bok po boku v jednom šíku a v rozpore so zdravým rozumom burcujú spoločne ľudí proti ochrane ľudského života,“ trpko konštatoval Pollák. Na veľké počudovanie má s rasizmom skúsenosť aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Tá pôsobí už na prvý dojem ako silná a vyrovnaná žena, ktorú len tak niečo nerozhodí. Možné však je, že ju takto zocelili chvíle, ktoré prežila v detstve.

Ako sa ukázalo, aj Mária Kolíková si prešla v živote bolestivým obdobím. „Keď som chodila do 2. triedy na základnej škole, spolužiaci sa mi posmievali, že som špinavá cigánka. Bolo to veľmi ťažké,“ odhalila trpkú pravdu Kolíková. Dodala, že sa jej vtedy zastal starší brat a spolužiaci ju nechali na pokoji. Také šťastie však nemala jej kamarátka, ktorá šikane čelila naďalej. „V susedstve som mala kamarátku Aničku. Bola to Rómka. Keď som chodila zo školy, často sme sa spolu stretli. Anička mi hovorila, že nepôjde na výlet, že nepôjde na lyžovačku. Nie preto, že by sa jej nechcelo. Ale preto, že sa jej posmievali. Povedala mi, že sa jej nikto v triede nezastane. Nevedela som vtedy, ako na to reagovať,“ povedala šokujúce detaily zo svojho detstva podpredsedníčka strany Za ľudí. „Bezhlavá nenávisť k ľuďom pre ich etnicitu alebo odlišnosť nie je prekonaný fenomén,“ uzavrela Kolíková.