TASR

Smer-SD predložil uznesenie s konkrétnymi požiadavkami lekárov a zdravotníckych pracovníkov aj so záväzkom pre vládu prijať spoločné memorandum, ktoré má prispieť k upokojeniu situácie. Informoval o tom predseda Smeru-SD Robert Fico. Návrh s potrebnými podpismi podali v pondelok (7. 11.). Mimoriadne rokovanie by sa mohlo podľa jeho slov začať hneď po skončení aktuálnej 75. schôdze.

"Ľudia majú ústavné práva pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť," zdôraznil Fico. Poukázal na množstvo podaných výpovedí lekárov. Upozornil, že nemocnice hlásia odklad operačných zákrokov, pretože ich nebude mať kto vykonať. Pýta sa, čo robí vláda.

Ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému (nominant OĽANO) vyčíta, že hovorí o memorande s lekármi, ktoré ešte nikto nevidel, ako aj rokovania, ktoré nemajú výsledky. Podčiarkol, že vláda musí rokovať o vážnych požiadavkách lekárov.

Šéf Smeru-SD uviedol, že sa dohodli s odborármi a zdravotníckymi pracovníkmi, že preberú ich požiadavky a prenesú ich do uznesenia NR SR. Ozrejmil, že požiadavky sa netýkajú len platov lekárov a zdravotníkov či platieb poistného, ale aj systematických riešení v otázke vzdelávania. 

Doplnil, že v predloženom uznesení jednotlivé požiadavky pomenúvajú a kladú k nim aj termíny riešenia. "Žiadame vládu, aby urobila všetko pre podpísanie memoranda medzi zdravotníckymi pracovníkmi, lekármi, odbormi a vládou, ktoré upokojí situáciu," doplnil.

Článok pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Okrem toho avizoval, že v utorok podá Smer-SD aj návrh na odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) v súvislosti s nelegálnou migráciou. "Ak tam bude taký neschopný baran ako minister vnútra, ktorý si len eurá ráta a nič nerobí, tak sa z tohto malého problému, ako ho vnímame, môže stať oveľa väčší," povedal Fico.

 Vyčíta mu situáciu na hraniciach s Českou republikou, ktorá obnovila kontroly. Mikulca, policajného prezidenta Štefana Hamrana i šéfa migračného úradu Jána Orlovského kritizoval za ich nekonanie. Upozornil na závažnosť situácie. ČR podľa jeho slov robí to, čo má, teda chráni vlastné hranice. Odmieta preto Hamranove vyjadrenia na adresu českej polície.

&nbsp;Minister vnútra je podľa svojich slov pripravený čeliť odvolávaniu. "Je to legitímne právo poslancov zvolať mimoriadnu schôdzu na odvolávanie člena vlády," uviedol. Hovorí o klamstvách uvádzaných opozičnými stranami. Slovensko podľa Mikulca migračnú vlnu zvláda dobre. Poukázal napríklad na policajné hliadky po celom Slovensku na zachytávanie migrantov, spoločné hliadky s Maďarskom, ako aj na policajtov na srbsko-maďarskej hranici na posilnenie vonkajšej hranice.

Zdôraznil, že nemá zmysel zavádzať vnútorné kontroly. Slovensko preto podľa neho vytvára tlak na riešenie situácie zo strany Európskej komisie, napríklad na zosúladenie trestania prevádzačstva a prijatie ďalších krokov.

Poslanci odmietli dva návrhy uznesení z dielne poslancov Smeru-SD &gt;&gt;&gt;

Poslanci NR SR odmietli v utorkovom hlasovaní dva návrhy uznesení z dielne poslancov Smeru-SD. Prvé sa týkalo "mierovej stratégie" riešenia vojny na Ukrajine, druhé hovorilo o bojaschopnosti Ozbrojených síl (OS) SR.

Poslanci Smeru-SD chceli zaviazať parlament, aby požiadal Európsku komisiu o vypracovanie a vynaloženie úsilia na presadenie mierovej stratégie na ukončenie vojny na Ukrajine. Žiadali tiež, aby NR SR očakávala od Európskej únie "podstatne väčšiu mieru nezávislosti pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk".

V druhom uznesení chceli, aby parlament skonštatoval, že Slovensko v čase vojny na Ukrajine nedisponuje vlastným systémom protivzdušnej ochrany ani vlastnou vzdušnou ochranou. Chceli tiež požiadať ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) o poskytnutie informácií o stave bojaschopnosti OS SR na neverejnom rokovaní pléna.

Hlas-SD vyzýva premiéra, aby riešil situáciu s výpoveďami lekárov &gt;&gt;&gt;

Mimoparlamentná strana Hlas-SD vyzýva premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), aby sa zaoberal situáciou s výpoveďami lekárov, sestier a ďalších zdravotníkov. Volá po konkrétnych krokoch. Nezaradení poslanci pôsobiaci v strane zároveň avizujú podanie pozmeňujúceho návrhu k štátnemu rozpočtu, ktorým sa má do zdravotníctva z rezerv presunúť viac ako 800 miliónov eur na požiadavky lekárov. Podpredseda strany Richard Raši o tom informoval na utorkovej tlačovej konferencii.

"Keď odíde štvrtina lekárov z našich nemocníc, z toho väčšina z kľúčových akútnych oddelení, nebude existovať žiadny plán B," upozornil Raši. Dohoda s lekármi by podľa neho mala byť prioritou vlády. Zdôraznil potrebu konkrétnych krokov, prijatia záväzkov a návrhov zákonov, a to aj v skrátenom konaní. Memorandá a uznesenia sú už podľa neho málo.

V pozmeňujúcom návrhu poslanci z Hlasu navrhnú, aby sa viac ako 800 miliónov eur, ktoré pokryjú požiadavky lekárov, presunuli z tzv. pandemickej rezervy a rezervy na vplyv legislatívnych zmien.

&nbsp;Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. Lekárske odborové združenie (LOZ) v utorok pripomenulo, že do uplynutia výpovednej doby lekárov ostáva 22 dní. Nerozumie, prečo vláda situáciu podceňuje a nekoná. Pripomenulo, že posledné stretnutie s premiérom sa uskutočnilo koncom augusta. Návrh memoranda od ministerstva zdravotníctva podľa LOZ obsahuje len vágne sľuby a nerieši osem požiadaviek.

Do kalendára pribudnú nové pamätné dni, 6. marec bude deň obetí pandémie &gt;&gt;&gt;

Na Slovensku pribudnú dva nové pamätné dni. Deň obetí pandémie COVID-19 bude pripadať na 6. marca. Zároveň sa 22. september stane Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch. Vyplýva to z dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktoré v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Predkladatelia upozornili, že pozostalí obetí pandémie na Slovensku sa spojili v občianskom združení Skutočné obete a usilovali sa o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj iniciatívou na schválenie dňa obetí pandémie. Pamätný deň bude pripadať na 6. marca, pretože je to deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku.

"Vnímame to ako veľký pozitívny krok k tomu, aby sme sa s pandémiou a jej následkami ako spoločnosť dôstojne vyrovnali. Nás, rodiny a blízkych priateľov obetí, pandémia tragicky zasiahla na najcitlivejšom mieste. Je však mnoho dôvodov, prečo na tieto pandemické dva roky nesmieme nikdy zabudnúť a zďaleka to nie je len úcta k zosnulým," uviedla spoluzakladateľka občianskeho združenia Skutočné obete Lenka Straková. Dodala, že pandemické obdobie by malo zostať v kolektívnej pamäti národa.

Druhým pamätným dňom chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor. Dátum 22. september súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, keďže vedenie škôl je prvé týždne zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidencie žiakov a študentov.

Nová legislatíva má byť účinná od januára 2023.

Zoznam omamných látok sa rozšíri, napríklad o koncentrát konopy &gt;&gt;&gt;

Zoznam omamných a psychotropných látok sa rozšíri, doplní sa napríklad o koncentrát konopy. Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorú v utorok schválili poslanci NR SR.

Zoznam sa rozšíri o dve omamné látky pre marcové rozhodnutie Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu. Ďalších 12 psychoaktívnych látok chce doplniť ministerstvo vnútra. Rezort zdravotníctva doň navrhol zaradiť aj koncentrát konopy, čo je poloprodukt získaný z konopy technologickým procesom koncentráciou kanabinoidov.

Cieľom zmeny je podľa rezortu zdravotníctva umožniť pružnejšie trestnoprávne postihovať nezákonnú činnosť subjektov zameraných na nezákonnú výrobu a predaj omamných či psychotropných látok. 

"Návrh má výrazný potenciál prispieť k zvýšeniu sociálnej ochrany obyvateľstva a prispieť k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok vrátane prevencie liečby zdravotných následkov osôb závislých od užívania týchto látok," uviedol rezort. Novela má byť účinná od 1. decembra.

Poslanci neschválili zmenu ústavy, riešila lehoty pri voľbe prezidenta &gt;&gt;&gt;

Poslanci Národnej rady (NR) SR neschválili v utorkovom hlasovaní novelu Ústavy SR, podľa ktorej by sa mohlo prvé kolo prezidentských volieb konať najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. V súčasnosti platí 60-dňová lehota.

Skrátením mal vzniknúť priestor na zosúladenie termínu konania sa druhého kola volieb s termínom konania sa volieb do Európskeho parlamentu (EP). Okrem ústavnej zmeny boli potrebné aj úpravy v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý prešiel do druhého čítania.

"Zosúladením termínu konania sa volieb do Európskeho parlamentu a druhého kola voľby prezidenta SR tak, aby sa konali v rovnaký deň a v rovnakom čase, by sa vyšlo v ústrety voličom, ktorí by nemuseli chodiť k volebným urnám dvakrát. Zároveň, ak by došlo k zvýšeniu volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu, malo by to za následok aj posilnenie mandátov volených kandidátov," argumentovali predkladatelia.

Ďalšie lehoty súvisiace s voľbou prezidenta sa mali predĺžiť. Dôvodom návrhu predĺžiť lehoty je plánované zavedenie voľby poštou pri prezidentských voľbách.

NR SR uznesením odsúdila útoky Ruska na civilné ciele v Ukrajine &gt;&gt;&gt;

NR SR odsúdila uznesením v utorkovom hlasovaní útoky Ruskej federácie na území Ukrajiny namierené voči civilným cieľom. V uznesení parlament zdôraznil, že takéto správanie môže niesť až prvky genocídy civilného obyvateľstva.

Parlament zároveň plne podporuje kandidátsky štatút Ukrajiny k Európskej únii a zdôraznil, že stojí pri ľude Ukrajiny a jej demokraticky zvolených predstaviteľoch.

Zákon o HaZZ sa upraví, novela prináša viaceré zmeny &gt;&gt;&gt;

Novela zákona o Hasičskom a záchrannom zbore (HaZZ) prinesie viaceré úpravy. Medzi nimi zmeny dôvodov zaradenia mimo činnej štátnej služby, napríklad z dôvodu vyslania do zahraničia alebo straty psychickej spôsobilosti na výkon doterajšej funkcie. Úprava sa týka aj nároku na viac dní dovolenky pri príslušníkovi zboru, ktorý sa trvale stará o dieťa, a tiež rekondičného pobytu aj formou aktívneho odpočinku na Slovensku na základe písomnej žiadosti. NR SR novelu v utorok schválila.

Rozšíri sa definícia štátnej služby príslušníkov HaZZ a Horskej záchrannej služby (HZS) o plnenie úloh zboru v zahraničí. Rezort argumentuje, že príslušník zboru môže byť vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii, môže byť poverený funkciou vedúceho diplomatickej misie a podobne. Novela hovorí aj o možnosti dočasného vyslania do zahraničia.

Dôvody zaradenia príslušníka zboru mimo činnej štátnej služby sa doplnia o situáciu, keď nemôže podľa záverov psychologického vyšetrenia o psychickej spôsobilosti vykonávať funkciu a písomne nesúhlasil s preložením alebo preradením na inú vhodnú funkciu, najdlhšie na 24 mesiacov. Do času výsluhy rokov v hodnosti sa navrhuje nezapočítavať ani zaradenie mimo činnej štátnej služby.

V zákone sa tiež nahradí pojem "duševná spôsobilosť" pojmom "psychická spôsobilosť". Zakotví sa tiež povinnosť príslušníka zboru podrobiť sa v súvislosti s výkonom služby dychovej skúške či vyšetreniu na účel zistenia alkoholu a omamných látok. Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh týkajúci sa funkcie príplatkov za riadenie pre jednotlivé funkcie nadriadených. Účinnosť má novela nadobudnúť 1. januára 2023.

Povolanie plavčíka by mohli vykonávať len absolventi kurzu prvej pomoci &gt;&gt;&gt;

Povolanie plavčíka by mohli vykonávať len absolventi akreditovaného kurzu prvej pomoci s vekom minimálne 18 rokov. Vyplýva to z novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z dielne rezortu zdravotníctva, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

"Z dôvodu ochrany zdravia verejnosti sa upravujú povinnosti prevádzkovateľov prírodných a umelých kúpalísk zabezpečiť plavčíka, ktorý musí mať najmenej 18 rokov a absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci," píše sa v dôvodovej správe. Ďalšou zmenou by mohlo byť povolenie vstupu so zvieraťom na kúpaliská pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu vstúpiť v sprievode psa so špeciálnym výcvikom. V súčasnosti sa vstup so zvieraťom na kúpaliská zakazuje pre všetky osoby.

Novelizácia okrem iného reflektuje na európsku smernicu, doplniť by sa mohli kompetencie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri zabezpečení zásobovania kvalitnou a bezpečnou pitnou vodou. Upraviť by sa mohli aj kompetencie a povinnosti envirorezortu, Výskumného ústavu vodného hospodárstva a orgánov štátnej vodnej správy. Doplniť by sa mohli nové kritériá na kvalitu a zdravotnú bezpečnosť pitnej vody a spôsob jej preukazovania.

Poslanci schválili Žitňanskej novelu zákona o službách zamestnanosti &gt;&gt;&gt;

Zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím a ich začlenenie na trh práce sa posilnia. Predpokladajú to novely zákony o službách zamestnanosti z dielne Jany Žitňanskej (nezaradená), ktoré poslanci NR SR v utorok schválili.

S cieľom posilniť zamestnanosť zdravotne postihnutých sa v zákone rozdelia zákazky, prostredníctvom ktorých si zamestnávateľ môže plniť povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu, na samostatnú kategóriu zákaziek na poskytnutie služieb a samostatnú kategóriu na dodanie tovaru a osobitne ku každej kategórii stanoviť výšku zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím.

Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím má zostať v prípade zákazky na dodanie tovaru na výške 0,8-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Výška zákazky na poskytnutie služby má byť stanovená na 0,7-násobok ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy.

Schválením pozmeňujúceho návrhu sa spresní, že ak je súčasťou jednej zákazky odobratie tovaru aj prijatie služby, zamestnávateľ je povinný preukázať samostatne výšku časti zákazky na odobratie tovaru a výšku časti zákazky na prijatie služby. Ak tak neurobí, zákazka sa považuje za zákazku na odobratie tovaru.

Novelizáciou sa upraví aj pojem chránená dielňa, aby lepšie vyhovoval zmenám v zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím, ich zvyšujúcej sa kvalifikácii aj rôznorodosti postihnutia. Pojem má zdôrazniť, že ide o pracovisko, na ktorom je pracovný priestor, pracovný výkon alebo pracovné podmienky vrátane možnosti flexibilného pracovného času a rozloženia práce prispôsobené celkovému zdravotnému a aktuálnemu fyzickému a psychickému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Pribudne aj možnosť dočasného vykonávania práce v pracovnom pomere aj mimo chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak to umožňuje charakter práce alebo je to nevyhnutné na plnenie pracovných úloh.

V súvislosti s lepším začlenením osôb so zdravotným postihnutím na trh práce sa rozšíri definícia samostatne zárobkovo činnej osoby o osoby, ktoré vykonávajú činnosť, ktorá spočíva vo využívaní výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi, ku ktorým patrí napríklad zákon o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch alebo autorský zákon.

Zjednoduší sa i podávanie žiadosti o poskytnutie príspevku na činnosť pracovného asistenta a zníži sa počet informácií, ktoré sú na žiadosť potrebné. Novely nadobudnú účinnosť od 1. januára 2023.

Nový zákon o ovzduší má znížiť emisie a zlepšiť kvalitu vzduchu &gt;&gt;&gt;

Znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia, zvyšovanie kvality ovzdušia aj obmedzenie množstva emisií priamo na zdroji. Tieto tri hlavné línie sleduje návrh nového zákona o ochrane ovzdušia z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Návrh legislatívy v utorok posunuli poslanci NR SR do druhého čítania.

Ministerstvo poukázalo na to, že Slovensko v súčasnosti čelí žalobe zo strany Európskej komisie za nedostatočnú ochranu ovzdušia a prekračovanie limitnej hodnoty znečistenia v čase úradovania predchádzajúcich vlád.

Návrh zákona o ochrane ovzdušia stanovuje prípustnú mieru znečistenia ovzdušia v krajine, vymedzuje pôsobnosť orgánov ochrany ovzdušia, určuje povinnosti a zákazy pre fyzické a právnické osoby a koriguje monitoring a hodnotenie kvality ovzdušia. 

Zohľadňuje aj lokálny prístup k riadeniu kvality ovzdušia, keď obciam poskytuje právomoc obmedziť prevádzkovanie vybraných malých zdrojov znečisťovania ovzdušia. Obce by mohli podľa zákona zakázať vybrané osobitné činnosti na svojom území. Získať majú aj právomoc vytvárať nízkoemisné zóny s možnosťou obmedziť cestnú dopravu.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Nová legislatíva je podľa envirorezortu vôbec prvou právnou úpravou, ktorá upravuje reguláciu zápachu. Obciam má prisúdiť právomoc regulovať zápach verejne záväzným nariadením.

Navrhovaná právna úprava zavádza možnosti kontroly individuálneho spaľovania zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP). MŽP preto plánuje výrazné personálne aj materiálno-technické posilnenie kapacít inšpekcie aj okresných úradov.

K zvýšeniu ochrany ovzdušia má prispieť aj zákaz spaľovania druhotných tuhých palív, ktorý má na Slovensku platiť od roku 2026. Návrh obsahuje aj ustanovenia na zvýšenie výrobných štandardov pre priemyselné prevádzky či vypracovanie smogového regulačného plánu pre lokality s vysokým rizikom znečistenia ovzdušia. Vďaka tomu bude možnosť okamžite zakročiť pri zhoršenej smogovej situácii. Určené budú aj požiadavky na kvalitu palív a výrobkov na spaľovanie. 

Návrh zároveň zavádza osobitné povoľovanie stacionárnych zdrojov znečisťovania a nástroje na riadenie kvality ovzdušia. Nastoľuje dôslednejšiu kontrolu znečisťovania ovzdušia a ukladanie sankcií. Umožňuje lokálny prístup k riadeniu kvality ovzdušia. Okresné úrady v sídle kraja majú získať právomoc žiadať samosprávny kraj o vypracovanie regionálneho programu na zníženie znečistenia ovzdušia a obce o vypracovanie miestneho plánu.

Zrušiť sa má potreba povolenia na sobáš mimo trvalého bydliska &gt;&gt;&gt;

Snúbenci si po novom nebudú musieť vybavovať povolenie na civilný sobáš mimo svojho trvalého bydliska. Vyplýva to z novely zákona o mene a priezvisku, ktorou sa mení aj zákon o rodine. Návrh v utorok schválili poslanci NR SR. Pokiaľ si jeden zo snúbencov bude chcieť nechať obe priezviská, bude si ich môcť uvádzať v poradí, na akom sa dohodnú.

Zmenou zákona o rodine sa zjednotí postup pri cirkevných a civilných sobášoch v súvislosti s miestnou príslušnosťou. Vyhlásenie o uzavretí manželstva budú môcť urobiť snúbenci na ktoromkoľvek matričnom úrade alebo inom mieste. Snúbenci podľa predkladateľov poukazujú na zbytočnú administratívnu záťaž, keď potrebujú platený súhlas matričného úradu, v obvode ktorého majú trvalý pobyt, aby mohli vyhlásenie o uzavretí manželstva vykonať pred matričným úradom, v obvode ktorého nemá ani jeden z nich trvalý pobyt.

Snúbenci teda po novom nebudú musieť žiadať ani platiť za povolenie uzavrieť manželstvo pred iným než príslušným matričným úradom. Platiť budú len za uzavretie manželstva v prípade, ak ani jeden zo snúbencov nemá trvalý pobyt v obvode matričného úradu, pred ktorým uzatvárajú manželstvo.

Na zasadnutí parlamentu bolo opäť DUSNO: Smer žiada MIMORIADNU schôdzu aj odvolanie Mikulca!

Na zasadnutí NR SR bolo DUSNO: Smer žiada MIMORIADNU schôdzu

plus1

Plus JEDEN DEŇ

Z domova

politika

Legislatíva v súčasnosti určuje poradie priezvisk u toho zo snúbencov, ktorý po uzavretí manželstva bude používať okrem spoločného aj svoje priezvisko, ktoré musí byť zapísané ako druhé v poradí. Podľa novej úpravy to bude na dohode snúbencov.

Zavádza sa aj ďalšia možnosť zmeny priezviska, ak ide o zmenu priezviska manželov, ktorí si pri uzavretí manželstva ponechali svoje doterajšie priezviská, na iné spoločné priezvisko. Zmenu cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak bude po novom možné aplikovať len raz.

V súčasnosti môže matričný úrad na základe žiadosti povoliť, aby vyhlásenie snúbenca o vstupe do manželstva urobil jeho zástupca. Po novom bude povinné uviesť v žiadosti dôležité dôvody.

Z novely tiež vyplýva, že ak je dieťa štátnym občanom aj iného štátu, pri zápise narodenia do knihy narodení sa môže zapísať priezvisko v súlade s jeho právnym poriadkom alebo tradíciou. "Pri zápise priezviska preukazuje rodič dieťaťa tieto skutočnosti verejnou listinou vyhotovenou iným štátom, ktorého je dieťa štátnym občanom," píše sa v schválenej novele. Nová legislatíva má byť účinná od 1. januára 2023.

Prelety dronov nad vojenskými objektmi by sa mohli zakázať &gt;&gt;&gt;

Prelety bezpilotných lietadiel, tzv. dronov nad vojenskými objektmi a priestormi, ako aj vojenskými konvojmi a transportmi by sa mohli zakázať. V prípade porušenia by mohli zakročiť profesionálni vojaci a vojenskí policajti. Za priestupok má hroziť pokuta do 500 eur, v blokovom konaní a rozkaznom konaní do 300 eur. Vyplýva to z novely zákona o Ozbrojených silách SR a Vojenskej polícii, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

"Legislatívne úpravy sa navrhujú vzhľadom na nárast počtu nepovolených preletov bezpilotných lietadiel cez vzdušný priestor nad viacerými vojenskými objektmi," zdôvodnil rezort. Vysvetlil, že v aktuálnej bezpečnostnej situácii ovplyvnenej konfliktom Ruska a Ukrajiny nevytvárajú platné zákony dostatočné podmienky na zabezpečenie ochrany pred nežiaducou činnosťou dronov.

&nbsp;Bezpilotné lietadlá by mohlo byť zakázané používať do výšky 120 metrov nad úrovňou zeme alebo do výšky hornej hranice príslušnej časti obmedzeného vzdušného priestoru zriadeného na ich ochranu v prípade vojenských objektov a priestorov, ktoré sú označené zákazom fotografovania.

 Hranica 120 metrov by mala platiť aj pri vojenských konvojoch a transportoch presúvajúcich sa po trase, ktorá bola zverejnená prostredníctvom webového sídla ministerstva obrany. Výnimku by mohlo udeľovať ministerstvo obrany. Profesionálni vojaci aj vojenskí policajti by mohli mať oprávnenie prerušiť činnosť bezpilotného lietadla. Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. januára 2023.

Profesionálni vojaci budú mať vlastného ombudsmana &gt;&gt;&gt;

Profesionálni vojaci budú mať vlastného ombudsmana. Na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy má prešetrovať podozrenia z porušenia ich základných práv a slobôd. Zodpovedný má byť ministrovi obrany. Vyplýva to z novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Podnet bude môcť podľa novely podať aj občan, ktorého služobný pomer sa skončil, a to do šiestich mesiacov odo dňa doručenia personálneho rozkazu o prepustení.

Ombudsman bude ministrovi každoročne predkladať správu o činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd profesionálnych vojakov a návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Zverejniť ju má aj v komunikačných prostriedkoch Ministerstva obrany SR a médiách. Funkciu vojenského ombudsmana by mal vykonávať občan SR, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a odbornú prax najmenej desať rokov.

&nbsp;Okrem zriadenia postu vojenského ombudsmana hovorí novela aj o ďalších zmenách pre stabilizáciu vojenského personálu a štátnej služby. Podmienky prijatia profesionálnych vojakov do štátnej služby sa majú sprísniť. Za spoľahlivého sa nebude považovať občan, ktorý bez povolenia slúžil v ozbrojených silách iného štátu alebo aktívne bojoval na území iného štátu v organizovanej ozbrojenej skupine, prípadne ju podporoval.

Zmenou zákona sa tiež umožní vymenovanie neúspešných študentov vojenskej vysokej školy do dočasnej štátnej služby a služby v hodnosti vojak. Novelizácia zahŕňa aj zefektívnenie prijímacieho konania, nové možnosti udelenia odmien v rámci úpravy podmienok štátnej služby, ako aj skrátenie minimálnych dôb štátnej služby vo vybraných vojenských hodnostiach, teda rýchlejšie povyšovanie či zníženie veku pri povyšovaní.

Poslanci doplnili do novely možnosť pre vrcholových športovcov reprezentujúcich SR a pre trénerov Vojenského športového centra Dukla prijať sponzoring vzťahujúci sa výlučne na podporu ich športovej činnosti. Rozšíri sa tiež nárok na príplatok aj trénerom Vojenského športového centra Dukla za účelom ocenenia dosiahnutia mimoriadne kvalitných výkonov ich zverencov.

Zisk zdravotných poisťovní sa má regulovať &gt;&gt;&gt;

Súčasný systém nakladania so zdravotnými odvodmi sa má upraviť. Zaviesť sa má tzv. optimálny výsledok hospodárenia, ktorý má zabezpečiť reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Vyplýva to z novely zákona o zdravotných poisťovniach z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú v utorok posunuli poslanci NR SR do druhého čítania.

"Regulácia spočíva v skutočnosti, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho, ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť byť suma, o ktorú skutočný zisk presahuje optimálny hospodársky výsledok, použitá iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov zdravotnej poisťovne," píše sa v materiáli.

Novela stanovuje pravidlá, za akých si poisťovňa môže pripísať zisk. Štát bude zohľadňovať napríklad zazmluvnenosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a plnenie záväzkov poisťovní voči ich klientom. "Takzvaný primeraný výsledok hospodárenia tak zachová motivačný prvok a zároveň vytvorí transparentný a predvídateľný priestor na primeraný zisk spoločnostiam pôsobiacim vo verejnom zdravotnom poistení," povedal pred časom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Návrh reaguje aj na špekulatívne obchádzanie platenia odvodov. Minimálny vymeriavací základ by sa tak mal po novom zaviesť aj u zamestnancov vo výške minimálnej mzdy. V súčasnosti sa podľa rezortu uzatvárali aj pracovné pomery na minimálne úväzky s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodov a zároveň mať komplexnú zdravotnú starostlivosť. "Zavádzame preto minimálne poistné. Výška sa odvíja od životného minima. Ide o kompromisné riešenie, ktoré na jednej strane znižuje priestor na špekulatívne zamestnávanie, na strane druhej zbytočne nezaťažuje ľudí, ktorí si privyrábajú a nemajú motiváciu zneužívať systém," vysvetlil Lengvarský.

Zmeny by sa mali týkať aj náborov pre zdravotné poisťovne. Zdravotná poisťovňa by po novom nesmela vykonávať nábor poistencov prostredníctvom osôb, ktoré s ňou nie sú v pracovnom pomere. Po novom tiež nebude možné meniť zdravotnú poisťovňu na ulici či železničnej stanici, ale bude sa prepoisťovať priamo na pracovisku poisťovne alebo poštou, či elektronicky s overeným podpisom, prípadne s priloženou kópiou občianskeho preukazu.

Práva seniorov by mohol chrániť komisár pre zdravotne postihnutých &gt;&gt;&gt;

Základné práva seniorov by mohol chrániť po novom komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Po rozšírení agendy úradu by sa mohli zvýšiť jeho kapacity, zriadiť by sa mohli jeho kancelárie aj v Banskej Bystrici a Košiciach. Predpokladá to návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania.

"Úprava má za cieľ rozšírenie kompetencií komisára pre osoby so zdravotným postihnutím na ďalší subjekt - seniorov - pričom v prípade tejto skupiny osôb sa v pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov predpokladá v dvoch rovinách – v prvej rovine pôjde o podporu a presadzovanie základných práv a slobôd seniorov priznaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami a v druhej rovine o podporu a presadzovanie opatrení smerujúcich k zlepšeniu právnej ochrany seniorov v SR," píše sa v dôvodovej správe.

Návrh vymedzuje kompetencie a oprávnenia komisára, rieši aj otázku jeho akceptácie zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení. Financovanie komisára by malo naďalej ostať zabezpečené prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Do programu schôdze pribudol návrh o posunutí účinnosti novej súdnej mapy &gt;&gt;&gt;

Do programu aktuálnej 75. schôdze NR SR pribudla novela týkajúca sa posunutia účinnosti reformy súdnej mapy o päť mesiacov. Návrh novely zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov žiada vláda prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. V zrýchlenom režime by mal parlament prebrať aj vládny návrh zákona o špeciálnom spôsobe hlasovania v referende.

O návrhoch na skrátené konanie budú poslanci rokovať v stredu (9. 11.) od 9.00 h. Ak odhlasujú zrýchlený režim, pristúpia k rokovaniu v prvom čítaní o oboch návrhoch bezprostredne po hlasovaní.

Novela zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov má posunúť termín účinnosti reformy z 1. januára na 1. júna 2023. Novela tiež rieši korekcie právnej úpravy. Zameriavajú sa na vytvorenie lepších predpokladov pre funkčnosť súdov dotknutých reformou.

Vládny návrh zákona o špeciálnom spôsobe hlasovania v referende má umožniť hlasovať vo všeľudovom hlasovaní aj tým voličom, ktorí budú v izolácii alebo karanténe v súvislosti s ochorením COVID-19. Ide o referendum naplánované na 21. januára 2023 o možnosti skrátiť volebné obdobie.

Do programu aktuálnej schôdze pribudla aj novela zákona o profesionálnych náhradných rodičoch, ktorú vetovala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Plénum by sa jej podľa odsúhlasenej zmeny programu malo venovať v stredu o 14.00 h.

Na ďalšiu riadnu schôdzu poslanci presunuli vládny návrh zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou a novelu Exekučného poriadku

Posudzovanie praxe kandidátov na prokurátora ÚŠP by sa mohlo zrovnoprávniť &gt;&gt;&gt;

Posudzovanie praxe pre všetkých kandidátov do výberového konania na prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) by sa mohlo zrovnoprávniť. Predpokladá to novela zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorú Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania.

"V súčasnosti sú pri posudzovaní podmienky dĺžky praxe paradoxne znevýhodnení prokurátori, ktorí okrem desaťročnej praxe potrebujú naplniť aj podmienku sedemročného výkonu praxe prokurátora," argumentujú predkladatelia. Rovnako ako pri právnych čakateľoch prokuratúry navrhujú umožniť generálnemu prokurátorovi započítať aj inú právnickú prax do výkonu funkcie asistenta prokurátora.

Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 15. januára 2023.

Proces povoľovania revitalizácie vodných tokov sa má zjednodušiť &gt;&gt;&gt;

Proces povoľovania revitalizácie vodných tokov sa má zjednodušiť. Predpokladá to novela vodného zákona, ktorú poslanci NR SR v utorok posunuli do druhého čítania. Definovať sa tiež majú nové pojmy "revitalizácia vodného toku" a "riečne procesy".

Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorou sa upravuje alebo zriaďuje koryto vodného toku a ktorá svoju funkciu už neplní alebo ju plní iba čiastočne, by malo postačovať ohlásenie vlastníka stavby orgánu štátnej vodnej správy. Návrh tiež špecifikuje, kedy vodná stavba neplní svoju funkciu a podmienky na jej odstránenie alebo zmenu.

Zmeniť sa má definícia prirodzeného koryta a definovať by sa mal upravený tok, ako aj upravené koryto vodného toku. Upraviť sa má aj postup a podmienky pri zmene prirodzeného koryta vplyvom vonkajších síl pri jeho ponechaní v novom koryte alebo vrátení do pôvodného stavu a poskytnutia náhrad.

Novelizácia si dáva za cieľ zabezpečiť revitalizačné opatrenia pre obnovu prirodzeného charakteru nevhodne upravených vodných tokov a záplavových území vrátane mokradí, odstránenie alebo spriechodnenie bariér a obnovu biologickej a morfologickej spojitosti tokov tak, aby vodné útvary dosahovali aspoň dobrý ekologický stav.

Do druhého čítania prešla aj novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zámerom je zrýchlenie niektorých procesov, ktoré je potrebné absolvovať pri osobitných zásahoch do zemskej kôry na využívanie geotermálnej energie, avšak bez využitia geotermálnej vody. Zrýchliť sa má proces, ktorý umožní využívať geotermálne teplo, ktoré môže byť následne využívané na vykurovanie domácností či verejných budov v danej obci či lokalite. 

Novelizáciou sa majú upraviť aj niektoré ustanovenia banského zákona týkajúce sa procesných aspektov pri dobývaní ložísk ropy alebo zemného plynu s cieľom zrýchlenia a zefektívnenia vyhľadávania a povoľovania ťaženia.&nbsp;Obe legislatívy majú byť účinné od 1. januára 2023.

Akademický senát VŠ nemusí schvaľovať rokovací poriadok vedeckej rady &gt;&gt;&gt;

Akademický senát verejnej vysokej školy (VŠ) po novom nebude musieť na návrh rektora schvaľovať návrh rokovacieho poriadku vedeckej rady školy, ale štipendijný poriadok VŠ. Vyplýva to z novely zákona o vysokých školách z dielne Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka (obaja Smer-SD), ktorú Národná rada (NR) SR v utorok schválila.

"Cieľom návrhu je odstrániť nezrovnalosti v súčasnom znení zákona o vysokých školách, v ktorom je chybne zavedená kompetencia akademického senátu verejnej vysokej školy schvaľovať rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy," píše sa v dôvodovej správe.

Do zákona sa doplní ustanovenie, podľa ktorého sa správna rada verejnej VŠ vyjadruje k výročnej správe o činnosti školy a výročnej správe o jej hospodárení, ktorú predkladá rektor pred schválením v akademickom senáte.

Účinnosť má novela nadobudnúť od 1. januára 2023.

Európsky výbor nebude schvaľovať stanoviská i k ďalším záležitostiam EÚ &gt;&gt;&gt;

Zákon o spolupráci NR SR a vlády SR v záležitostiach EÚ sa nateraz meniť nebude. Poslanci v utorok neschválili novelu ústavného zákona z dielne poslancov SaS. Parlament tak nebude môcť poverovať Výbor NR SR pre európske záležitosti schvaľovať stanoviská aj k ďalším záležitostiam Európskej únie (EÚ) než len k právne záväzným aktom. Za legislatívnu zmenu hlasovalo 84 zo 144 prítomných poslancov, proti bolo 51 poslancov.

Autori novely nepovažujú aktuálne znenie zákona za úplne logické. "Ak ústavný zákon zveruje NR SR možnosť poveriť Výbor NR SR pre európske záležitosti výkonom pôsobnosti v takej dôležitej veci, ako je prijímanie stanovísk SR k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a EÚ, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov EÚ, nie je dôvod, aby NR SR nemala možnosť urobiť tak aj vo vzťahu k schvaľovaniu stanovísk SR k ďalším záležitostiam EÚ," argumentovali v dôvodovej správe.

Lehota na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu o žalobách sa predĺži &gt;&gt;&gt;

Najvyšší správny súd (NSS) SR bude mať pri volebných sťažnostiach dlhšiu lehotu na rozhodnutie. Predĺži sa z 30 na 90 dní. Vyplýva to z novely Správneho súdneho poriadku, ktorú v utorok schválili poslanci NR SR.

Predkladatelia vysvetlili, že súčasťou reformy justície schválenej koncom roka 2020 bol aj presun agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Táto predtým patrila do právomoci Ústavného súdu SR a od augusta 2021 prešla do právomoci NSS SR. "Avšak bez toho, aby mal NSS SR k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov," vysvetlili predkladatelia novely.

Okrem iného bude môcť NSS odmietnuť žalobu v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy aj vtedy, keď je zrejmé, že by jej nebolo možné vyhovieť. "Prijať rozhodnutie o odmietnutí žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne," píše sa v návrhu.

Upúšťa sa aj od povinnosti rozhodovať o žalobe na pojednávaní. "Správny súd rozhoduje o žalobe spravidla bez pojednávania, pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné," píše sa v návrhu. Poslanci pozmeňujúcim návrhom doplnili prechodné ustanovenie, ktorým sa potvrdzuje okamžité uplatňovanie novej právnej úpravy konania vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy aj v konaniach začatých predo dňom účinnosti novej právnej úpravy.

NSS SR začal svoju činnosť vykonávať na začiatku augusta 2021. Hierarchicky má postavenie ako Najvyšší súd SR. Okrem odvolacej správnej agendy a disciplinárok sudcov, prokurátorov, notárov i exekútorov má za úlohu rozhodovať aj o volebných sťažnostiach. Táto úloha predtým patrila Ústavnému súdu SR.

Prevod vlastníckeho práva k pozemkom v národných parkoch sa upraví &gt;&gt;&gt;

Prevod vlastníckeho práva k pozemkom v národných parkoch sa upraví. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina), ktorú plénum Národnej rady (NR) SR v utorok schválilo. Odsúhlasením zmien zo spoločnej správy z výborov vypadol z novely pôvodný zámer zrušiť zákaz pohybu mimo vyznačeného turistického chodníka v chránených územiach. Predkladateľ pôvodne argumentoval, že zmenu žiadala široká verejnosť a legislatíva vytvára prekážky v riadnej starostlivosti o pozemky a stavby.

Novelizáciou sa okrem iného upravia podmienky pre vlastníkov pozemkov a stavieb pri užívaní a obhospodarovaní ich vlastníctva. Z odsúhlasených zmien vyplýva, že prevod vlastníckeho práva k pozemkom v národných parkoch a zámenu pozemkov bude možné uskutočniť len so súhlasom ministerstva. Novelizácia má vytvoriť priestor na uprednostnenie blízkej osoby vlastníka pozemkov pred štátom, pričom predkupné právo ostáva zachované, ak by išlo o predaj pozemkov inej ako blízkej osobe.

Zmeny majú prispieť aj k lepšej informovanosti vlastníkov o zámere smerujúcom k obmedzeniu jeho vlastníckych oprávnení, aby mal možnosť uplatniť všetky právne možnosti zúčastniť sa na procese vyhlasovania chráneného územia a jeho zóny. Komunikácia s vlastníkom by sa mala realizovať adresne a individuálne, a nie iba prostredníctvom doručenia verejnou vyhláškou. Možnosť oznamovať zámer verejnou vyhláškou sa zúži na doručovanie tzv. nezistenému vlastníkovi. Úprava má nadobudnúť účinnosť od 1. decembra.

Súčasný systém nakladania so zdravotnými odvodmi sa má upraviť. Zaviesť sa má tzv. optimálny výsledok hospodárenia, ktorý má zabezpečiť reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Vyplýva to z novely zákona o zdravotných poisťovniach z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

"Regulácia spočíva v skutočnosti, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho, ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť byť suma, o ktorú skutočný zisk presahuje optimálny hospodársky výsledok, použitá iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov zdravotnej poisťovne," píše sa v materiáli.

Návrh reaguje aj na špekulatívne obchádzanie platenia odvodov. Minimálny vymeriavací základ by sa tak mal po novom zaviesť aj u zamestnancov vo výške minimálnej mzdy. V súčasnosti sa podľa rezortu uzatvárali aj pracovné pomery na minimálne úväzky s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodov a zároveň mať komplexnú zdravotnú starostlivosť. 

"Zavádzame preto minimálne poistné. Výška sa odvíja od životného minima. Ide o kompromisné riešenie, ktoré na jednej strane znižuje priestor na špekulatívne zamestnávanie, na strane druhej zbytočne nezaťažuje ľudí, ktorí si privyrábajú a nemajú motiváciu zneužívať systém," vysvetlil Lengvarský.

Zákon na úpravu činnosti Vojenského spravodajstva ide do druhého čítania &gt;&gt;&gt;

Pôsobenie Vojenského spravodajstva (VS) by mohol upraviť nový zákon. V utorok ho poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Rezort obrany argumentuje, že po 28 rokoch účinnosti viaceré ustanovenia doterajšieho zákona nezodpovedajú súčasným potrebám a aktuálnemu bezpečnostnému prostrediu. Legislatíva má zohľadniť aj nové bezpečnostné riziká vojenského i nevojenského charakteru, napríklad hybridné či kybernetické hrozby a útoky.

"Zmeny, ktoré návrh zákona prináša, precizujú a dopĺňajú úlohy a oprávnenia Vojenského spravodajstva a taktiež posilňujú kontrolu VS mechanizmami vnútornej i vonkajšej kontroly, čím vytvárajú právny základ pre adekvátne pôsobenie VS v spravodajskej komunite moderných demokratických štátov medzinárodného spoločenstva," uviedol rezort obrany.

V novom zákone by mohli pribudnúť napríklad úlohy zamerané na hybridné hrozby a dezinformácie, radikalizáciu spojenú s terorizmom a extrémizmom aj spravodajskú podporu Ozbrojených síl SR. Špecifikuje sa tiež postavenie Centra pre kybernetickú obranu SR, jeho pôsobnosť, úlohy a zameranie. Zákon tiež vymedzuje okruh adresátov spravodajských informácií a stanovuje ich rozsah a účel, na splnenie ktorého sa získané spravodajské informácie týmto adresátom poskytujú.

Návrh upravuje aj zasadanie parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva. Stanovuje napríklad, že ak člen výboru prestane byť členom poslaneckého klubu, jeho členstvo vo výbore zanikne dňom vystúpenia alebo vylúčenia z klubu. Výbor sa má schádzať najmenej raz za štvrťrok. Účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2023.

Prerozdeľovací mechanizmus poistného sa upraví, parlament schválil novelu &gt;&gt;&gt;

Spôsob prerozdeľovania peňazí z poistného medzi zdravotnými poisťovňami sa upraví. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa zároveň mení aj zákon o poisťovníctve a zákon o zdravotných poisťovniach. Národná rada (NR) SR návrh v utorok schválila.

"Účelom je rozšírenie súčasného prerozdeľovacieho mechanizmu o nové indexy rizika, ktoré dokážu lepšie zachytiť predpokladané budúce náklady na zdravotnú starostlivosť, a tak zefektívniť, respektíve vyrovnať rozdiely medzi poistnými kmeňmi jednotlivých zdravotných poisťovní (ZP)," píše sa v predložených materiáloch. Medzi nové parametre patria diagnosticko-nákladové skupiny (DCG) či spotreba zdravotníckych pomôcok.

Zmení sa aj základ ročného prerozdeľovania poistného z 95 percent na 96 percent povinného poistného po odpočítaní nadlimitnej sumy za všetkých poistencov zdravotnej poisťovne na základe úspešnosti výberu poistného. Rovnako sa zmení aj základ mesačného prerozdeľovania.

"Úspešnosť výberu poistného zdravotných poisťovní dosiahla v roku 2020 98,38 percenta, čo bolo oproti roku 2019 viac o 0,04 percenta. Percentuálne najvyššiu úspešnosť výberu poistného vykázala ZP Dôvera, 98,84 percenta. Všeobecná zdravotná poisťovňa dosiahla úspešnosť 98,41 percenta a Union ZP 96,88 percenta," spresnil rezort zdravotníctva v materiáli.

O aktualizácii prerozdeľovacieho mechanizmu hovorí aj memorandum o spolupráci, ktoré koncom marca podpísali ministri financií a zdravotníctva Igor Matovič (OĽANO) a Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Definuje 17 úsporných, systémových aj hodnotových opatrení, ktoré majú zlepšiť fungovanie zdravotníctva na Slovensku.&nbsp;Zmeny by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. decembra.

Pravidlá zdravotnej starostlivosti v detenčných ústavoch sa upravia &gt;&gt;&gt;

Pravidlá poskytovania zdravotnej starostlivosti osobám v detenčných ústavoch sa upravia. Má sa v nich zabezpečiť osobitný liečebný režim pre duševne chorých pacientov s rizikovým správaním. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili.

Duševne chorých pacientov s rizikovým správaním podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR nestačí len izolovať od spoločnosti, ale vytvoriť im aj vhodné prostredie na ich liečbu. Rezort argumentuje, že aj podľa odborníkov je potrebné, aby zariadenie poskytovalo ústavnú zdravotnú starostlivosť v nepretržitej prevádzke tak, aby mohol byť naplnený účel detencie.

Prvý detenčný ústav na Slovensku zriadili v Hronovciach, do prevádzky by sa mal spustiť koncom roka 2022. Podľa zákona sa do detenčných ústavov rozhodnutím súdu umiestňujú páchatelia trestných činov, ktorí aj po výkone trestu odňatia slobody trpia duševnou poruchou a pretrváva u nich nebezpečenstvo pre spoločnosť.

 O umiestnení ústavu pri Psychiatrickej nemocnici v Hronovciach sa rozhodlo ešte v roku 2008. Zariadenie vzniklo po kritike Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT), ktorý upozornil na podmienky väzňov na Slovensku.

Z poistenia sa budú môcť hradiť štyri návštevy pôrodnej asistentky &gt;&gt;&gt;

Z verejného zdravotného poistenia sa budú môcť plne hradiť dve návštevy pôrodnej asistentky v domácom prostredí ženy počas tehotenstva a dve návštevy následne v šestonedelí. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Počas návštev má pôrodná asistentka zistiť podmienky v sociálnom prostredí, kam matka príde po pôrode, či je pripravená na pôrod, či má základné vybavenie, ktoré bude potrebovať. "Obsahom návštev je aj psychofyzická príprava žien na pôrod, poradenstvo týkajúce sa tehotenstva, cvičenia, ktoré pripravia budúcu mamičku na pôrod," priblížila v dôvodovej správe poslankyňa zo Za ľudí Jana Žitňanská, ktorá novelu predložila.

Po pôrode bude mať pôrodná asistentka navštíviť matku do 24 hodín od návratu do domácnosti a následne ešte raz počas obdobia šestonedelia. "Asistentka pomáha pri problémoch s dojčením, sleduje zdravotný stav v období šestonedelia a v prípade, že vzniknú vážnejšie problémy, pôrodná asistentka odporúča okamžité vyšetrenie u gynekológa," doplnila Žitňanská.

Pôrodná asistentka bude musieť mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je matka poistená.&nbsp;Nová legislatíva má byť účinná od 1. januára 2024.

Na zasadnutí parlamentu bolo opäť DUSNO: Smer žiada MIMORIADNU schôdzu aj odvolanie Mikulca!

TASR

Plus TV

Alena Heribanová: Hlas, ktorý formoval televíznu históriu

TERAZ TAKTO: “Fakt chcú riskovať, že kvôli 63 eurám niekomu zomrie dieťa?," pýta sa P. Minár

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život