Skúste byť konkrétnejší.
- To, čo najviac vytŕča, sú príklady nevhodného odevu. Napríklad, keď reprezentujete štát a prijmete odchádzajúceho bieloruského veľvyslanca v teniskách. Nemám nič proti premiérovi v teniskách, ak má výjazd v teréne alebo na prehliadke Skalnatého plesa. Ale keď prijíma ako najvyšší predstaviteľ krajiny veľvyslanca, ktorý zastupuje prezidenta danej krajiny, mal by ho prijať na takej náležitej úrovni, aby mu prejavil rešpekt aj oblečením. A toto podľa mňa prestrelil s tými teniskami.


Hovorili ste, že každý rezort, v tomto prípade Úrad vlády, by mal mať tím protokolistov. Nemali ho na to upozorniť?
- Neviem, do akej miery môže niekto ovplyvniť rozhodovanie pána premiéra, ktorý zaviedol zasadnutia vlády o šiestej hodine rannej. Pekné je, že ukazuje ľuďom, že aj politici si privstanú, ale neviem, či to je na úrovni vlády, aby sa ministri stretávali tak skoro, vzhľadom na to, že majú dlhé pracovné dni. Neviem, či sa dá nejakým spôsobom ovplyvniť pán premiér, to vedia jeho spolupracovníci. Protokolisti na Úrade vlády a ministerstvách – väčšina z nich je vysoko erudovaná s mnohými skúsenosťami. Protokol je potrebné do istej miery aj chápať, že na podobnú príležitosť treba prísť v topánkach. Je to podobné tomu, keď nás pán premiér poučuje, že treba nosiť rúško a nie je to hanba.

Zachytili ste nejaké porušenie protokolu aj na jeho zahraničných cestách?
- Nedávno sme sa rozptýlili virálnym videom, keď nevedel, že ide naživo. Ale ja hovorím, buď je to chyba jeho protokolistu, že ho neinformoval alebo vôbec nepočúval. Nato tam je protokol a ľudia z veľvyslanectva. Títo ľudia mu mali povedať – pán premiér, prejdete okolo média, poviete pár viet, je to naživo a bude to archivované. Vyvaroval by sa takému malému slovnému karambolu. Ak sa na to pozrieme z ľudského hľadiska, môže sa to stať každému. Bolo to vtipné a milé a nevidím to ako žiadnu katastrofu. Negatívne však vidím jeho fungovanie na princípe neriadenej strely, keď častokrát reaguje nečakane, čo mu môže zhoršiť renomé.

Je niekto, koho by ste pochválili?
- Pán Richard Sulík pred 10 rokmi bol predsedom parlamentu a myslím si, že aj váš denník zachytil kultovú fotografiu, ako počas leta prijal veľvyslancov v plátených nohaviciach a vykasanej košeli s krátkym rukávom, vyložil peňaženku na stôl a veľvyslanci v tmavých oblekoch na hrade debatovali s predsedom Národnej rady a on si tam zavolal médiá. Nafotili ho, samozrejme, vysmiali ho, že neovláda protokol. Keď sa prenesieme o tých desať rokov, dnes pán Richard Sulík urobil pokrok v tom, že už vie, kedy sa má inak obliecť a upraviť a myslím si, že evolučne dospel k tomu, že vie, kedy má byť formálny a kedy, neformálny. V súčasnosti je protokolárne odlišný človek. Prešiel si aj obdobím europoslanca a čím viac videl, tým viac sa naučil. Pán premiér je veľmi šikovný v tom, že dokáže šokovať a upútať pozornosť. To je jeho obrovská komunikačná zdatnosť. Ale poprosím ho, nech si dva razy premyslí, čo napíše. Nech nepíše o svojich občanoch, že sú múdrosráči. Jednoducho, nech svojich oponentov za každú cenu neponižuje a vypočuje si aj iný názor.

Ako vnímate nedávny spor pána Matoviča a prezidentky?
- Do prezidentského paláca je to päť minút pešo z Úradu vlády a myslím si, že by bolo slušnosťou, že keď chce pretestovať celé Slovensko, pani prezidentka by to mala vedieť ako veliteľka ozbrojených síl ako prvá, a až potom verejnosť a ostatní. Toto považujem za jeden z najväčších komunikačných prešľapov pána premiéra.

Voči Zuzane Čaputovej sa premiér podľa slov Trubača zachoval pred prvým kolom plošného testovania nesprávne.
Zdroj: Koláž

Premiér najskôr tvrdil, že jej postavenie je len formalita, neskôr, že jej nechcel kaziť víkend.
- Komunikovať na najvyššej úrovni sa nedá cez sociálne siete. Môžem cez ne lákať voličov, ukazovať šteniatka a púšťať neformálne informácie, ale informácie o riadení štátu nie. Žiaľ, súčasná politická garnitúra si na to zvykla rovnako ako médiá. Aké ľahké je hacknúť niekoho profil? Vyvoláme vládnu krízu len pre status, keď niekto urobí preklep? V etikete aj protokole je najvyšším prejavom slušnosti osobná komunikácia. Nie je problém, ak chce pán premiér napísať list prezidentke a vodič jej ho doručí. Ak sa s ňou nemôže stretnúť, môže jej zatelefonovať. Ale odkazovať si cez statusy na sociálnych sieťach je veľmi žalostné. Najhoršie je nekomunikovať, ale horšie je komunikovať zle.

Takže to vnímate negatívne?
- To je to isté, ako keď napíšem otvorený list a sťažujem sa na niečo, čo s vami osobne môžem vyriešiť. Avšak napíšem to na sociálnu sieť, aby všetci videli môj názor, akurát adresát to nedostane priamo, dozvie sa to, od tých druhých. Ak prevzal zodpovednosť za seba, mal by za svoje činy prebrať zodpovednosť. Považujem to za veľkú chybu v protokole aj v komunikácii. Vláda musí mať dobrý vzťah s prezidentkou. Musí si uvedomiť, že prezident menuje premiéra a nie naopak.

Ako by mala vyzerať komunikácia na sociálnych sieťach na premiéra?
- Asi je jedným z mála politikov po vzore Donalda Trumpa, ktorý si sám spravuje svoje sociálne siete. Časť politickej garnitúry si zvykla, že politici si operujú svoje profily sami, niektorí na to majú ľudí. Autenticita sa tam nedá zaprieť. Keď pán premiér niečo zvestuje cez sociálnu sieť, u voliča je to prakticky hneď v porovnaní napríklad s tlačovkami. Ide však o dvojsečnú zbraň. Na jednej strane obviňuje štátneho tajomníka pána Klusa, že takto vynáša informácie z krízového štábu, ale to isté robí samotný premiér. Facebook je dobrý na krátke a stručné informovanie, veselé informácie. Seriózne informovanie však potrebuje seriózny priestor. Tlačové agentúry a rôzne médiá môžu podrobnejšie a lepšie vysvetliť konkrétnu tému. Žiaľ, žijeme zvláštne obdobie, keď komunikáciu cez sociálne siete povyšujeme.

Takže ak zdieľa mačiatko, je to v poriadku, ale ak obviňuje občanov z niečoho, tak nie?
- To je ďalšia stránka pána premiéra – tá komunikačná. Vie vynikajúco pracovať s emóciou, vie ju perfektne vyvolať. Niektorí politici sú technokrati, chladní. Pán Matovič vzbudzuje silné emócie, či už pozitívne alebo negatívne. Horšie je to, že niekedy emócie prevažujú racionalitu. Pri komunikácii musíte stále najprv zaujať a potom podať informáciu. Pán premiér je skvelý v zaujatí, no to druhé viazne. Taktiež stále hľadá vnútorného nepriateľa a vinu na niekom inom.

Článok pokračuje na ďalšej strane.