Lucia Molnár Satinská je jazykovedkyňou a prekladateľkou, ktorá pripravila z pozostalosti svojho otca - herca a spisovateľa Júliusa Satinského rozšírené vydanie viacerých jeho kníh. Venuje sa viacjazyčnosti na Slovensku, popularizácii jazykovedy, slovenčiny, ale i maďarčiny a ďalších menšinových jazykov na Slovensku. Ocenenie vníma ako poctu, záväzok i motiváciu. „Po anglicky sa učíme všetci, angličtina nám otvára svet. Ale  potom sú jazyky, ktoré nám odomykajú 13. komnaty - či už sú to komnaty minulosti, súčasnosti alebo svetov, ktoré sú nám nejako blízke, susedské, ale nepoznáme ich. Maďarčina je presne takýmto jazykom,“ dodala. Podľa nej je na Slovensku málo možností učiť sa po maďarsky.

 

Ďalším oceneným je spisovateľ, vydavateľ a publicista Szigeti. V rokoch 1981 až 1982 bol dramaturgom Divadla Thália v Košiciach. V roku 1989 bol jedným zo zakladateľov Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá spolu s Verejnosťou proti násiliu a českým Občianskym fórom stáli na čele boja za demokraciu v bývalom Československu. Založil tiež slovensko-maďarské vydavateľstvo Kaligram. „Chvála patrí predovšetkým autorom a tým mysliteľom, ktoré naozaj pracujú na tom, aby tie národy po storočných procesoch a nenávisti ťahali spolu“, povedal. Verí, že ocenenie patrí tým, ktorí pracujú na tom, aby bol v strednej Európe medzinárodný pokoj, aby sa spolupracovalo a aby sa na problémy hľadali riešenia.

Bugár je v súčasnosti podpredsedom NR SR a zároveň lídrom Mosta-Híd. Podľa dvojice, ktorá ocenenia odovzdávala, je zrejme najdlhšie slúžiacim politikom na slovenskej politickej scéne, pričom počas 30 rokov vytváral priestor na konštruktívnu slovensko-maďarskú spoluprácu. Bugár ocenil, že Kocábova nadácia si všimla to, že kedysi boli slovensko-maďarské vzťahy „veľmi vyostrené“. „To, čo raz získame, neznamená, že to budeme mať stále. Znamená to, že sa musíme starať o to, aby sme naďalej udržali slovensko-maďarskú, ale môžem povedať aj slovensko-menšinovú spoluprácu na takej úrovni, ktorá sa dá budovať, a nie rúcať,“povedal.

Trojica si prevzala cenu v podobe presýpacích hodín. Podľa Kocába je interpretácií tohto daru viacero. „Tie národy sú prepojené, je potrebné, aby boli vzťahy vo všetkých oblastiach vyrovnané. Ďalšou interpretáciou je to, že je čas, aby sme pochopili, že národnostné a kultúrne trenice nemajú budúcnosť“, povedal s tým, že je tiež potrebné, aby sa národy zmierili a prestali so zaťažovaním kultúrnych, náboženských či politických bariér.

 Oceňovanie sa konalo po predstavení Sándor Márai, ktoré bolo dvojjazyčné. Kým Kocáb je autorom hudby k tomuto multimediálnemu tanečnému divadlu, Šoth ho režíroval a stojí aj za choreografiou. Pripomenuli, že Sándor bol odporcom všetkých totalitných režimov a násilia a je len málo svetových spisovateľov, ktorí boli tak významne poznačení svojím rodným mesto, ako on. Košický rodák Márai patrí k najvýznamnejším a najuznávanejším maďarským i európskym spisovateľom 20. storočia.