Žilinkov námestník Jozef Kandera, ktorý je pod uznesením podpísaný, poukázal na množstvo procesných, ale aj faktických chýb. „Ruší sa uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a aj vyšetrovateľa. Tomu sa prikazuje, aby vo veci znovu konal a rozhodol,“ píše sa v uznesení. Ako je z citácie zrejmé, v prešetrovaní prípadu exšéfa SIS sa môže pokračovať a výsledkom môže byť aj jeho opätovné obvinenie.

S týmto scenárom súhlasí aj rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská. „Keď sa odstránia procesné chyby a zistia sa nové dôkazy, osoba môže byť znovu obvinená.” Ako však zdôraznila, v trestnom konaní platí zásada veci rozhodnutej. „Čiže ak by bolo súdom právoplatne rozhodnuté o niekom, že je oslobodený, nemôže byť v tej istej veci znovu stíhaný,“ povedala.

Z toho vyplýva, že ak by GP nezasiahla a prípad by išiel na súd, tak by sa mohlo stať, že Pčolinský bude oslobodený, aj keby spáchal skutok, ktorý sa mu kládol za vinu. V takom prípade, keby sa aj objavili nové dôkazy, by bolo prakticky nemožné ho odsúdiť. „Ak by sa počas hlavného pojednávania zistilo, že niektoré dôkazy boli získané nezákonne, tak sa na ne nesmie prihliadať. A keď bude potom absencia dôkazov, tak môže nastať oslobodzujúci rozsudok,“ povedala Kurilovská.  Ako dodala, teoreticky by to bolo možné v prípade, ak by sa uplatnil mimoriadny opravný prostriedok.

Vladimírovi Pčolinskému (vpravo) zrušili obvinenia a posledný augustový deň sa dostal po pol roku na slobodu.
Zdroj: Karol Farkaš

Problémom je, že súdny proces by mohol trvať niekoľko mesiacov až rokov a medzi tým by exšéf SIS pravdepodobne sedel vo väzbe, aj keď by bol napokon uznaný za nevinného. Ak by ale súd obžalobu prijal a Pčolinského odsúdil, exsiskár by mal ešte jednu možnosť. „Mohol by požiadať o dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok na Najvyššom súde. Tam by rozhodoval iný senát, ako ho už odsúdil,“ dodala Kurilovská s tým, že je otázne, či by obstál. Po zásahu GP sa však môže celý proces zopakovať a Pčolinský môže byť uznaný za vinného.

Do situácie sa už zapojili aj odborníci z radov sudcov a Slovenská advokátska komora (SAK). Tá poukazuje na fakt, že sa chce GP zobrať právomoc zasiahnuť do nezákonného trestného stíhania. „V právnom štáte je neakceptovateľné uvažovať o zmene právnej normy iba z dôvodu zákonného, ale nepopulárneho rozhodnutia,“ píše sa vo vyhlásení SAK. Sudcovia majú podobný názor a poukazujú aj na útoky smerované ku GP: „Ako sudcovia považujeme za absolútne neprijateľnú verejnú degradáciu riadne odôvodnených rozhodnutí GP.“ Pod vyhlásením sudcov je 111 podpisov a stále pribúdajú ďalšie. Zákon 363, ktorý využila GP, pritom v roku 2005 presadil špeciálny prokurátor Daniel Lipšic (48), ktorý bol vtedy vo funkcii ministra spravodlivosti.

Mohlo by vás zaujímať: