Vinníci z čias minulých nielenže po páde režimu neboli potrestaní za porušovanie ľudských práv a slobôd, ale v mnohých prípadoch dokonca opäť obsadili významné funkcie či vstúpili do novovzniknutých politických štruktúr pod novou vlajkou. Prečo sa to vlastne po novembri 1989 vyvíjalo takto?

„Vzhľadom na dĺžku komunistickej vlády nebolo možné, aby boli komunistickí funkcionári vymenení úplne. Komunistická strana Československa mala v roku 1989 asi 3 milióny členov, čo znamená, že každá rodina mala niekoho v KSČ. Preto nebola vôľa razantne sa porátať s predstaviteľmi bývalého režimu. Väčšina ľudí mala v strane priateľa alebo známeho, ktorému nepriala nič zlé,” hovorí uznávaný politológ Miroslav Řádek.

Podobne sa na celú vec pozerá aj ďalší politológ Radoslav Štefančík. „Bolo to spôsobené viacerými okolnosťami. Prvou je, že nežná revolúcia sa niesla v duchu tolerancie a lásky. Navyše revolucionári i ľudia na ulici chceli ukázať, že sú iní ako komunisti. Druhou bolo, že na kandidátke VPN, ktorá chcela vo voľbách poraziť KDH, sa ocitli aj bývalí komunisti. A komunisti určite nechceli, aby ktosi odsúdil ich ešte donedávna spolustraníkov,”vyjadril sa Štefančík.

VSŽ: Železiarne poznačila hutnícka kríza v roku 1998.
VSŽ: Železiarne poznačila hutnícka kríza v roku 1998.
Zdroj: SME