Na otázku, ako vidí vývoj po roku 1989 a či by išiel do toho znovu, odpovedá jednoznačne:

„Určite áno, veď práve vďaka Novembru 1989 tu máme už 31 rokov slobodu, demokraciu, slobodné voľby a s nimi spojenú individuálnu zodpovednosť za správu krajiny!“


Ako hodnotíte ponovembrový bezprostredný vývoj a vývoj v súčasností?


- Po revolučnej zmene v Novembri 1989 prišla prirodzená evolúcia s pozitívami aj negatívami, dobehnúť štyridsať stratených rokov komunistického režimu nie je jednoduché. Krajina zažila vzostupy aj pády, ale podstatné je, že uplynulých 31 rokov sa už nemôžeme na nikoho vyhovárať, pretože o krajine rozhodujeme sami ako slobodní občania.


Čo vás po novembri najviac potešilo?


- Možnosť slobodne rozhodovať o svojom živote bez toho, aby som si musel pýtať povolenie od nejakej strany či vlády. Možnosť slobodne cestovať, slobodne spoznávať históriu krajiny a jej obyvateľov, ktorá nám bola dovtedy zamlčovaná či prekrúcaná. Len vtedy môžeme ísť dopredu, keď vieme, odkiaľ prichádzame. A s tým súvisí možnosť spoznávať pravdu, nech je hocijako tvrdá, pretože dovtedy moja generácia vyrastala v pretvárke, pokrytectve a lži. So slobodou sme získali aj skutočnú zodpovednosť, za seba, za svoju rodinu, za krajinu, v ktorej žijeme.

A čo vás najviac sklamalo?

- To, že po 31 rokoch slobody sa stále nájdu ľudia, ktorí s nostalgiou spomínajú na obdobie neslobody. Mrzí ma, že títo ľudia nehovoria mladej generácii pravdu. Máme sa tak dobre, ako sa ľudia na Slovensku nikdy nemali, máme všetkého dostatok, dokonca sme takí rozmaznaní, že niektorí si nevážia slobodu a demokraciu, ktorú sme získali po 40 rokoch neslobody a totality. Mrzí ma, že stále nie sme schopní viesť navzájom dialóg, teda počúvať jeden druhého a tolerovať iný názor. To sme sa akosi za tri desaťročia stále nenaučili.


Aký má osobne pre vás význam November 1989?

- Slobodu vo všetkých jej podobách, ktorú považujem za najväčší dar, akého sa mi dostalo. Množstvo ľudí prežilo celý život v období totality a neslobody a vytúženej slobody sa nedožili. Som hrdý, že som ako študent Filozofickej fakulty UK mohol byť pri tom, že som prispel k tomu, aby sa moji rodičia dožili slobody a demokracie, že sa môj syn mohol narodiť v slobodnej krajine. Ako aj dnes vidíme, stále sú totiž vo svete krajiny, kde ľudia žijú v neslobode, kde sú trestaní za názor, kde sú pošliapavané základné ľudské a občianske práva.