Iniciátormi a hlasnými podporovateľmi ľudového hlasovania sú opozičné a mimoparlamentné strany, predovšetkým Smer-SD, Hlas-SD, Republika či SNS. Tie aj v súčasnosti vyzývajú obyvateľov na účasť na referende. Členovia vládnej koalície sa na druhej strane spolu s ďalšími predstaviteľmi z parlamentu aktuálne snažia dohodnúť na termíne predčasných volieb, ktoré by sa konali buď na začiatku leta, alebo koncom septembra.

Mnohí politici otvorene hovoria, že sobotňajšie referendum už nie je aktuálne a pôjde len o vyhodenie peňazí. „Referendum nemá šancu prejsť, takže budú premrhané prostriedky daňových poplatníkov,“ vyjadril sa predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Šéf strany Hlas-SD Peter Pellegrini to však nepovažuje za vyhodené peniaze. „Ak sa niekto pýta, komu možno poslať účet, respektíve faktúru za peniaze, tak to môžu poslať Igorovi Matovičovi, Richardovi Sulíkovi a Borisovi Kollárovi, lebo keby títo traja páni skôr novelizovali ústavu, toto referendum by v sobotu nemuselo byť,“ konštatoval Pellegrini s tým, že ľudia by v sobotu na referendum mali ísť.

Plebiscit vyjde daňových poplatníkov na 8,8 milióna eur. Pozreli sme sa na to, čo by sme za tieto peniaze mohli mať, keďže podľa viacerých politikov ide o vyhodené peniaze. Polepšiť by si mohlo napríklad ťažko skúšané slovenské zdravotníctvo. Naše nemocnice mohli za túto sumu dostať päť špičkových CT prístrojov, a to aj&nbsp; vrátane ich inštalácie, odskúšania a zaškolenia potrebného personálu.&nbsp;

Potešili by sa určite aj deti nastupujúce do prvého ročníka. V roku 2019 mali totiž rodičia prváčikov nárok na 100-eurový príspevok na školské potreby. Išlo takmer o 60-tisíc žiačikov, čo si vyžiadalo okolo 6 miliónov eur. Financie určené na referendum by tak v septembri mohli dostať ďalšie zástupy žiakov.

Pred pár dňami sa ešte ministerstvo spravodlivosti rozhodlo nakúpiť 6 300 notebookov za vyše 6,7 mil. eur. Ešte väčšie množstvo techniky by sa tak dalo nakúpiť napríklad pre žiakov v našich základných či stredných školách po celej krajine.&nbsp;

Pomôcť by sa dalo napríklad aj bývaniu. Ministerstvo dopravy a výstavby poskytlo mestu Galanta takmer 1,7 mil. eur na obstaranie nájomných bytov pre občanov. Podobnú dotáciu poskytlo aj Brezovej pod Bradlom vo výške 677-tisíc eur a množstvu ďalších miest po celom Slovensku. Podobných príspevkov, ktoré by na konci poskytli pomoc bežným obyvateľom, by mohlo byť z peňazí určených na referendum niekoľkonásobne viac.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;

Finančné prostriedky navyše by sa zišli aj vo výskumnej oblasti. Slovenská akadémia vied každoročne poskytuje pracoviskám dotácie na podporu výskumu. Niektoré ústavy dostanú viac, iné menej. Ako príklad uvedieme Ústav merania SAV, ktorý dostal sumu vyše 1,2 mil. eur. Suma za referendum 8,8 mil. eur by našim vedcom určite pomohla zabezpečiť fungovanie na oveľa dlhšie obdobie, prípadne by sa suma rozdelila medzi iné pracoviská, ktoré potrebujú peniaze ako soľ.

TOTO sme mohli mať za MILIÓNY eur namiesto REFERENDA. Potešilo by sa školstvo aj ZDRAVOTNÍCTVO!

Plus TV

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Hitparáda TopTen s Martinou Schindlerovou: Novoročný špeciál

Karty na stôl s Andrejom Dankom: Cestou do RUSKA ľuďom otváram oči. Nie sme kolóniou Bruselu