Na najbližšie parlamentné voľby sa totiž kresťanskí demokrati pripravujú samostatne. Aj keď sa v hnutí ďalším rokovaniam nebránia, kandidátnu listinu otvoria len pre vybrané demokratické subjekty a osobnosti. V sobotu 28. januára už napríklad diskutovali s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO), o ktorom sa hovorí, že by mohol odísť z hnutia a spolu s Jaroslavom Naďom vytvoriť vlastný politický subjekt, prípadne vstúpiť do inej politickej strany.

Táto správa pravdepodobne zarmútila Mikuláša Dzurindu, ktorý ako jeden zo zakladajúcich členov KDH práve kresťanských demokratov považoval za najbližších spojencov a plánoval s nimi rokovať o ďalšom spájaní síl. „S KDH rozhovory trvajú a uzavreté nie sú,“ prezradil v piatok bývalý premiér.

Predsedníctvo KDH však má na vec iný názor a nateraz spájanie s inými politickými stranami vylúčilo. Cez víkend sa zároveň kresťanskí demokrati uzniesli na tom, že chcú byť nespochybniteľnou voľbou pre konzervatívneho a kresťanského voliča. „Nechceme dopustiť, aby vo voľbách prepadli hlasy demokratických voličov. Máme pripravené nové posily a expertov, ktorých budeme predstavovať v nasledujúcich týždňoch,“ prezradila hovorkyňa hnutia Lenka Halamová. Finálne rozhodnutie o postupe vo voľbách prijme KDH na zasadnutí celoslovenskej rady, ktoré je naplánované na marec.

Zaujímavé vyhlásenie, ktoré by, naopak, mohlo Mikuláša Dzurindu potešiť, vyšlo od strany Dobrá voľba a Umiernení. Podpredseda strany Rado Baťo sa totiž vyjadril, že Dobrá voľba chce ísť do parlamentných volieb spoločne s ďalšími politickými partnermi. Za týmto účelom sa už mal stretnúť aj so samotným Dzurindom a s poslancom Miroslavom Kollárom, ktorí sú hlavnými tvárami Modrej koalície.

Na otázku, či KDH urobilo múdre a správne rozhodnutie sme sa opýtali politológa Grigorija Mesežnikovova. JEHO VYSVETLENIE NÁJDETE V NAŠEJ GALÉRII.

Prečítajte si tiež:

Autor: gko