Skonštatoval porušenie práva na súkromie. Tvrdenia o porušení práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu neviny európsky súd odmietol. TASR informácie poskytol hovorca Ministerstva spravodlivosti SR Peter Bubla.

Haščák podal na ESĽP v rokoch 2012 a 2016 tri sťažnosti. Súviseli s odpočúvaním realizovaným Slovenskou informačnou službou (SIS) v rámci akcie Gorila. Finančník sa na ESĽP sťažoval na základe článku Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na realizáciu odpočúvania, na vytvorenie a uchovávanie materiálov, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy. Ďalej sa sťažoval na dĺžku trestného konania a na porušenie práva na prezumpciu neviny, priblížil Bubla. Haščák pôvodne od Slovenska požadoval 66.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy.

"ESĽP vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahujú aj na námietky sťažovateľa v tomto prípade," tvrdí Bubla. ESĽP v minulosti rozhodol v prospech slovenského expolicajta Zoltána Vargu, ktorý žaloval štát vo veci odpočúvania Slovenskou informačnou službou v jeho bratislavskom byte v rámci operácie Gorila.

Haščákove sťažnosti sa podľa ESĽP týkali Gorily, a nie jeho obvinenia v roku 2020. Súd preto skonštatoval, že verejné vyhlásenia, výpovede v procesnom postavení svedka ani iné okolnosti nestavajú Haščáka do postavenia osoby materiálne obvinenej v trestnom konaní týkajúcom sa Gorily. "Túto časť sťažnosti preto ESĽP odmietol z dôvodu nezlučiteľnosti s ustanoveniami dohovoru," poznamenal Bubla.

Reakcia na verejné vyjadrenie ÚŠP k rozsudku ESĽP v prípade „Haščák“

Článok pokračuje na druhej strane >>