V zajtrajšej premiére muzikálu František z Assisi sa predvediete v hlavnej postave. Ako ste sa dostali k tejto postave? 
  – Niekedy pred rokom, keď sme tu hosťovali s naším brnianskym divadlom, mi dal režisér Martin Kákoš ponuku a povedal, že sa mu páčim ako typ a aby som prišiel na konkurz. Zaspieval som a dohodli sme sa, že to budem s Kamilom alternovať.

Práve teraz finišujete s prípravami, zajtra je premiéra. Stotožnili ste sa s postavou? 
  – Nemám s tým problém. Hrám a režírujem od roku 1993, takže to beriem ako veľkú príležitosť byť opäť na Novej scéne. František z Assisi je jedna z postáv, ktoré majú krásny oblúk, premenu a ja mám rád roly, v ktorých sa nenudím.

Čo ste si najviac zobrali z Františka z Assisi? 
  – Prostotu. Nehovorím, že som prostý a že by som prostotu vedel vo svojom živote naplniť, ale obdivujem ju na ňom. Bol to chudobný, žobravý mních, ktorý hlásal lásku a prostotu. Najskôr bol bohatý človek, ktorý sa odstrihol od toho pozemského. Obdivujem, ako sa dokázal zbaviť ťaživých vecí a vydať sa na cestu mníšskeho rádu.

Vy ste sa zatiaľ od pozemskosti neodstrihli? 
  – Nie, nie. Ja som veľmi pozemský a požívačný tvor, ktorý vie o svojich nerestiach a mám ich dokonca aj rád. (smiech)

Menujte tie neresti... 
  – To si nechám pre seba.

Aspoň jednu. 
  – Alkohol, cigarety, krásne ženy...

Od roku 1994 žijete a pôsobíte ako herec a režisér v Městskom divadle v Brne. Nerobí vám už slovenčina problémy? 
  – Robí, keďže sa živím češtinou, ale našťastie sú veci, ktoré sa nezabúdajú. Teraz mi robí problém aj čeština, lebo sa mi to pletie.

Ako zvládate Brno a teraz Novú scénu? Nie je toho priveľa? 
  – Od nášho dobrého riaditeľa v divadle som dostal voľnejší režim, aby som mohol stráviť apríl a máj v Bratislave. Už pripravujem ďalšiu vec. U nás v divadle režírujem rockovú operu o Mozartovi, ktorá mala premiéru vo Viedni v roku 1999. Premiéru budeme mať 3. októbra.

Do brnianskeho divadla už nastúpila aj vaša mladšia sestra Svetlana. Ako ju vnímate? 
  – Vyštudovala JAMU, prišla k nám na konkurz pred rokom a skúša už tretiu veľkú rolu, takže sa chytila. Náš riaditeľ jej ponúkol na ďalšie dve sezóny angažmán.

S otcom Mariánom Slovákom budete stáť na jednom javisku. Čo očakávate? 
  – Beriem ho ako profesionála a dobrého herca a pre mňa je radosť stáť s každým dobrým hercom na javisku.

Jediným z vašej rodiny, ktorý nešiel cestou umenia, je váš brat a reprezentačný futbalista Samo Slovák. Vás šport nelákal?
  – Do pätnástich rokov som hral hokej a potom som tak nejako zdrhol k divadlu.

Chodíte bratovi fandiť? 
  – Chodím stále, teraz som sa bol pozrieť na Nitru, keď vyhrali, a bolo jasné, že budú majstri. Samo dal prvý gól, tak som bol šťastný, lebo som prvýkrát zobral na futbal svojho dvojročného syna. A Samo sa zase chodí pozerať na nás do divadla.

Ako vychádzate s vašou tetou Kamilou Magálovou? 
  – Nás detí sa to až tak nedotýka. Samozrejme, prišlo tam k nedorozumeniu medzi mojím otcom a jeho sestrou, ale keď Kamilu stretnem na ulici, tak ju pozdravím. Je pravda, že nemáme ten vzťah taký, že by sme si volali a chodili spolu na kávu, to rozhodne nie. Ale viem, že to je moja teta, a keď bola pred dvoma rokmi u nás na festivale v Brne, tak sme sa porozprávali.