Šokujúca spoveď predajcu z predvádzacích akcií: Ako nás učili klamať!

Podľa akých kritérií firma prijímala nových obchodných zástupcov?
– Podľa ich šikovnosti. Ak si napríklad díler vedel zohnať manželské páry, čo bolo výhodné, lebo obaja partneri mohli podpísať zmluvy, ktoré sa nedali napadnúť pre bezpodielové spoluvlastníctvo, tak ho rýchlo zaškolili.

Ako prebiehalo zaškolenie?
– Tak, že ho služobne starší zamestnanci prizvali k práci s budúcimi obeťami ako prísediaceho.

Museli ste si osvojiť nejaký manuál, ako lanáriť ľudí na predražené spotrebiče či dovolenky?
– Učili nás za pochodu. Cvičili sme, kedy prednášajúcemu v sále zatlieskať, aby sa čo najviac ľudí pridalo k davu. Učili nás, ako stupňovať manipuláciu. Robili sme taktické prestávky na cigaretku a potom sme sa vracali do sály za manželskou dvojicou s novou, ešte výhodnejšou ponukou, ktorú sme predtým „špeciálne pre nich“ vybavili u nadriadených. Učili nás formulovať vety, otázky ktoré v taktike rozhovoru neodvratne smerovali k odpovedi – „áno, nie je dôvod si to nekúpiť“!

Ako firma získavala osobné údaje na seniorov?
– Rôznymi technikami. Pri predaji apartmánov každý účastník akcie vyplnil dotazník, a keď daný produkt nekúpil on, díler ho požiadal, aby odporučil piatich známych, ktorí by mohli mať záujem a tiež peniaze. Iná forma bola anketa v supermarkete týkajúca sa zdravia. Poskytli ste osobné údaje a onedlho vám prišla pozvánka na prezentačnú akciu. Iné firmy získavali údaje cez inzeráty v novinách Vyplnili ste napríklad okienko, že máte záujem, aby vám zadarmo poslali veštbu – a zrazu vám prišiel oznam, že ste vyhrali milión. Akurát, že keď ho chcete získať, musíte si kúpiť napríklad nejaký hrniec.

Foto: Július Dubravay/Plus JEDEN DEŇ

A potom ste dostali milión?
– V nijakom prípade a nemali ste ani nárok sťažovať sa. Pretože vy ste nedostali výherný kupón na milión, ale len účastnícky kupón. A to znamenalo, že ste účastník súťaže o túto kopu peňazí.

Ako sa vyplácali provízie pre dílera?
– U nás sa vyplácalo v prepočte 3,30 eura za manželský pár, ktorý sa fyzicky zúčastnil na prezentácii, 3,30 eura za manželský pár, s ktorým díler strávil večer prehováraním na kúpu dovolenkového apartmánu na Kanárskych ostrovoch a 50 eur dostal, ak manželský pár pri podpise kúpnej zmluvy zaplatil zálohu viac ako 700 eur na apartmán. Potom existovali percentá z predaja – v prípade, že sa našiel niekto, kto naozaj nejaký ten apartmán kúpil a vyplatil. To sa mne osobne však nikdy nestalo a u ostatných dílerov si na to tiež nepamätám. Ale vždy sme hovorili, že to je možné a vraj niekto aj takého dílera naozaj videl.

Uvedomovali si díleri, že ide o špinavú manipuláciu bezbranných ľudí?
– Všetci si to uvedomovali. Moje skúsenosti sú z roku 1994, keď zarobiť za dve hodiny 100 korún za prezentáciu, ako aj 300 korún za dva-tri pozvané páry, teda dokopy 400 korún za tri hodiny, bol úžasný peniaz.

Myslíte si, že tieto firmy niekto chráni?
– Naša firma si prenajímala priestory vo veľkých hoteloch, takže musela fungovať v priestoroch, ktoré mali pod ochranou osoby blízke organizovanému zločinu.

Ako ste najčastejšie vyťahovali peniaze z vreciek ľudí?
– Pri predaji hrncov, ovčieho rúna, vysávačov som registroval dva postupy. Prvým bol skutočný predaj predraženého výrobku, na ktorom mala firma gigantický zisk. Iným spôsobom bolo prinútiť človeka k podpisu kúpnej zmluvy. S následným odstúpením kupujúceho sa rátalo a zarábalo sa hlavne na prepadnutých zálohách či storno poplatkoch.

Prečo sa ľudia nechajú nachytať?
– Pretože povrchne čítajú zmluvy, najmä podmienky vytlačené drobnými písmom – napríklad „prijatá záloha je nevratná“. Pri čítaní zmluvy treba byť dôsledný, nedať sa predávajúcim vyrušiť, dočítať zmluvu až do konca a nespoliehať sa na výklad zmluvných podmienok od predajcu, lebo ten často zľahčoval body zmluvy, ktoré boli viditeľne v neprospech kupujúceho.