V rámci reštitúcií získali vlastníci bytové domy. Boli vlastníkmi, no byty nemohli užívať. V reštitúcii totiž dostali byty aj s nájomníkmi, ktorých nemohli z bytov vyhnať a ani im upraviť nájomné. Kritickú situáciu opísal pre RTVS vlastník jedného zo spomínaných bytových domov Marián Fridrichovský.  "Oni vám za to platia veľmi malé nájomné, vy musíte každý mesiac vynakladať aspoň 3-násobok toho nájomného. Byt máte vlastne len teoreticky."

Vlastníci mali majetok, no napriek tomu išli do mínusu. A tak sa domáhali svojich práv na slovenských súdoch. Avšak neúspešne. Založili teda občianske združenie vlastníkov bytov s regulovaným nájomným. Prostredníctvom svojich právnikov sa snažili dohodnúť s Ministerstvom spravodlivosti. Zmenu všakdosiahli len čiastočnú. V roku 2016 bolo regulované nájomné zrušené, no peniaze za predchádzajúce roky vlastníkom stále nepriznali. Od roku 2016 museli samosprávy poskytnúť nájomníkom byty, alebo doplácať vlastníkom rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným.

Vlastníkom však Slovensko nevyplatilo peniaze za roky predchádzajúce. Preto sa obrátili na ESĽP v Štrasburgu. Ten im priznal odškodné vo výške 14 miliónov eur! Vlastníkov zastupoval pred súdom advokát Július Brichta, ten hovorí že "tieto záverečné rozhodnutia, ktoré boli vydané Európskym súdom pre ľudské práva, potvrdili vlastne naše opodstatnené sťažnosti, ktoré vlastne boli dávané počas posledných 10 rokov. Tým sa vlastne potvrdilo, že štát neriešil legislatívne tento závažný problém."

Spokojná je aj zástupkyňa SR pred ESĽP v Štrasburgu Marica Pirošíková. Pre RTVS prezradila, že "Sumy priznané pred ESĽP v Štrasburgu sú oveľa nižšie, ako sumy ktoré žiadali vlastníci, čiže z tohto hľadiska je dobré, že rozhodol medzinárodný orgán." Vlastníci pôvodne žiadali 26 miliónov eur. Zástupcovia SR ale neprezradili, prečo sa nevedeli s vlastníkmi dohodnúť skôr, prečo to nechali zájsť až tak ďaleko a prečo sa všetci občania Slovenskej republiky teraz vyskladajú na €14 miliónov eur.