Malý trojizbový byt v Devínskej Novej Vsi sa postupne zapĺňa deťmi. Dominika (2) a Natalka (3) spia, dedo kŕmi dvojmesačnú Emku z fľašky. Laura (7) si počas nášho rozhovoru pýta od mamy pošepky buchtu. Na obed sú v ten deň totiž parené buchty, ktoré priniesol starosta.
„Nosí nám občas jedlo, pomáha mi,“ vraví Andrea, matka desiatich detí. Postupne sa trúsia Mário (15) a Erik (10), potom Marcel (9) a Marcela (14) s Ivonou (13). Aby bolo rodinné foto kompletné, čakáme ešte na najstaršiu Simonu (16). Tá už sa učí prvý rok za kuchárku.
Napokon je kuchyňa plná detí, jedno rozpráva cez druhé a mama nestačí nakladať buchty. Keď sa zídu všetci doma, nebýva tu veru ticho. Jednoducho zariadený byt má okolo 70 štvorcových metrov. Počítač a internet doma nemajú. Mobil vlastnia iba dvaja najstarší súrodenci a mama. Andrea žije s deťmi u otca, no nesťažuje sa.
„Zvládať musíme všetko, aj s odretými ušami. Najstarší mi musia pomáhať. Niekedy sa im chce viac, inokedy menej.“ Na materskej dovolenke od osemnástich rokov. Vyučená krajčírka otehotnela už v treťom ročníku, plánovala tri alebo štyri deti.
„Keď sa pritrafilo ďalšie, preč som to nechcela dať. Deti mám rada.“ Posledné tehotenstvo Andreu zaskočilo, no adopciu napokon zamietla.
„Svedomie by mi to nedovolilo, ani srdce. Povedala som si, že vypiplem aj toto posledné.“ Po pätnástich rokoch manželstva sa rozhodla pre rozvod. U manžela sa objavili zdravotné problémy, zostal bez práce. Kombinoval antidepresíva s alkoholom a napokon vztiahol na manželku ruku. „Povedala som si, koniec,“ hovorí Andrea. Deti sú krásne, doma je veselo, ale finančne to nie je žiadna sláva
. „Dostávam iba materskú, mesačne 423 eur. Mám aj pôžičky, splátky mi hneď posťahujú. Deckám treba do školy poukážky zaplatiť.“ Pomáha jej otec, u ktorého bývajú, ale je v predčasnom dôchodku. Starosta Devínskej Novej Vsi im pomáha s potravinami. Na poriadny nákup by vraj potrebovala 300 až 450 eur, minúť však môže nanajvýš 150. Nakupuje vo veľkom.
„Aspoň 5 kíl hladkej múky, 5 kíl polohrubej, 5-litrový olej.“ Malé maslá nekupuje, iba veľké kilové balenie. Aj cukru zoberie naraz 4 - 5 kíl, lebo deti majú rady sladký čaj, meltu či krupicu. V nedeľu Andrea upečie dve kurence a urobí zemiakový šalát.
O oblečenie ani hračky nemajú núdzu, to podostávajú od ľudí, aj zo spoločnosti Úsmev ako dar. Keď sa deti naobedujú, vybehnú von. Mário (15) na tréning, Simona (16) za kamarátkami, Ivona (13) si obuje obnosené kolieskové korčule. Vonku bývajú až do večera. Nezdá sa, že by tejto rodine niečo chýbalo. Iba ak peniaze.
Denné menu
Raňajky
2 veľké kilové chleby alebo
30 rožkov, maslo, paštéta
Obed v pracovné dni
granatier, makové rezance,
parené buchty
Nedeľný obed
2 kurence a zemiakový šalát
Jednorazový nákup
- 5 kg hladkej múky
- 5 kg polohrubej múky
- 5 litrov oleja
- 1 kg masla
Starosta pomáha
Andrei pomáha aj starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor. „Pravidelne im nosím jedlo. Beriem to ako svoju súkromnú akciu, uhradil som im napríklad nájomné, lebo na to nemajú peniaze,“ vraví starosta. Miestny úrad má nastavené určité sociálne mechanizmy pre občanov v ťažkom postavení, ale toto je podľa starostu extrémny prípad. „Často nemali čo jesť. Teraz im donesiem potraviny a teším sa, že tie deti potom pár dní nehladujú,“ dodáva starosta.
Ak chcete pomôcť aj vy
Ak chcete tejto rodine pomôcť, napíšte starostovi Devínskej Novej Vsi Milanovi Jamborovi na mail [email protected]. Môžete tiež jedlo alebo iné veci priniesť na miestny úrad, Novoveská 17/A
Apel zúfalej mamy: Darovala dieťa
Mala deväť detí, čakala desiate. Rozhodla sa ho darovať, presnejšie, dať na adopciu ľuďom, ktorých si sama vybrala. Nemala už peniaze na to, aby vychovala ďalšie bábätko. Podľa právnika by však matku pri takzvanej priamej adopcii mohli obviniť z obchodu s deťmi. Dieťa napokon skončilo v rukách iných adoptívnych rodičov.
Pre ženu nie je jednoduché vzdať sa dieťaťa. Matka deviatich detí, ktorá sa rozhodla svoje desiate dieťa „darovať“, však už nevedela, ako ďalej. Ako povedala televízii JOJ, k zúfalému rozhodnutiu ju dohnala zlá sociálna situácia. Keďže by pri priamej adopcii mohla mať problémy s úradmi a so zákonom, želá si zostať v anonymite. Nazvime ju teda Katarína. Ako by mohla pozorovať, ako dieťatko rastie, chcela ho dať na adopciu rodine, ktorú si sama vyhliadla.
„Žijeme v nevyhovujúcich podmienkach, ktoré neumožňujú výchovu ďalšieho dieťatka. Bábätko som teda chcela dať ľuďom, o ktorých som vedela, že by sa oň starali najlepšie, ako vedia.“ Hoci Katarína nechcela dať dieťa cudzím ľuďom, nič iné jej nezostalo. Naše zákony totiž priamu adopciu nepodporujú. Rozhodla sa teda pre utajený pôrod a dieťa šlo na adopciu predsa len neznámym.
„Verím, že bude mať rodinu, v ktorej mu bude dobre, a to je pre mňa najdôležitejšie,“ hovorí Katarína. S takýmto riešením sa vyrovnal aj manžel a staršie deti. Ponúka sa otázka, prečo Katarína nezabránila počatiu hormonálnou antikoncepciou alebo sterilizáciou.
„Žiaľ, nemala som na to peniaze. Ďalšie deti už tiež neplánujem a som rozhodnutá ísť na sterilizáciu,“ vyhlasuje. Naďalej žije s manželom a s deťmi v malom domčeku na dedine. V jednej izbe im je pritesno, ale žijú šťastne.
Hniezdo záchrany
Ďalšou možnosťou, ako sa postarať o dieťa, ktoré matka z rôznych dôvodov nechce vychovávať, je zaniesť ho do hniezda záchrany. Na Slovensku je ich dnes 20. Dodnes zachránili 46 detí, z toho 33 išlo na adopciu.
Čo na to zákon?
Advokát Milan Ficek, ktorý sa venuje rodinnému právu, tvrdí, že priama adopcia u nás nie je možná. „Zákon ju neumožňuje. Nie je možné sa dohodnúť s cudzími osobami, napríklad s manželmi, že budú zapísaní do rodného listu dieťaťa ako rodičia,“ vysvetľuje právnik.
„Reálne, samozrejme, môže dôjsť k situácii, že sa dieťa dostane k tým rodičom, ktorých si ‚vybrala‘ matka, nebude to však rozhodnutie matky, ale súdu. Zákonodarca sa tak snaží zabrániť obchodovaniu s deťmi.“
Ak chcete rodine poslať oblečenie, hračky, alebo inak pomôcť, napíšte nám na adresu [email protected].
Čo si o tom myslíte? Napíšte nám!
Nenašli sa žiadne záznamy.
