Nastúpili ste v turbulentných časoch, keď Slovenskom otriasla vražda novinára a jeho snúbenice. Ako hodnotíte váš prvý rok vo funkcii?
- Každý čin, pri ktorom niekto príde o život, je odsúdeniahodný, a tak to bolo aj v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bol to zlý, brutálny čin a myslím si, že nikto na Slovensku nečakal, že sa v našej demokratickej spoločnosti niečo také môže stať. V prípade Jána Kuciaka to bolo ešte horšie v tom, že jeho vražda mala súvisieť s jeho prácou.
Práve po týchto udalostiach ste dostali neľahkú úlohu vrátiť dôveru ľudí voči polícii. Ako ste sa s tým zatiaľ popasovali?
- V prvom rade musím povedať, že keď som nastupovala na post ministerky vnútra, sadala som si asi do najhorúcejšieho politického kresla v dejinách Slovenska. Čelila som mnohým predsudkom a otáznikom, či to zvládnem. Prvým mojím zásadným krokom bol výber dočasného policajného prezidenta a vymenovanie nového vedenia Policajného zboru. Dokázala som tak, že svoje slová o zmenách myslím vážne.
Milan Lučanský sa stal policajným prezidentom na ďalšie štyri roky. Ste spokojná s jeho vymenovaním?
- V tejto veci som rešpektovala rozhodnutie brannobezpečnostného výboru, v ktorom za Milana Lučanského hlasovalo sedem poslancov, traja sa zdržali hlasovania a jeden nehlasoval. Získal teda podporu aj poslanca opozície a nikto nebol proti.
