Odborníci diskutovali o téea očkovania. „Myslím si, že máme nakontrahovaných dosť očkovacích látok. Podľa mojich informácií by sme na január mali mať okolo 220-tisíc očkovacích látok,“ povedala Krištúfková. Dodala, že rýchlosť očkovania sa odvíja od rýchlosti dovozu vakcín. "Do konca roka by sme mali mať počet dávok, ktorý máme zazmluvnený,“ dodala. Odborníci sa podľa nej však obávajú toho, že v prípade lepšej epidemickej situácie klesne záujem o očkovanie.

Visolajský si myslí, že za pomalé tempo očkovania môže napríklad náročné skladovanie vakcín. „Áno, máme 30-tisíc ľudí zaočkovaných, no nie je tu dôležitý počet, ale štruktúra... musíme sa sústrediť na starších ľudí,“ povedal.

Potrebná zmena v očkovaní

Očkovanie mladých policajtov a vojakov podľa lekára minie vakcíny, ktoré môžu zachrániť život seniorom a tým aj odľahčiť nápor na nemocnice. „Dnes potrebujeme zaočkovať najstarších ľudí. Ak zaočkujeme ľudí nad 80 rokov, čo je okolo 80-tisíc ľudí, počet úmrtí by nám klesol o 43 %, čo by odľahčilo nemocnice,“ povedal Visolajský na margo útokov premiéra na odborníkov.

"Ak niekto povie, že Slovensko potrebuje masívne očkovanie a nie masívne testovanie, tak to je pre mňa hlupák a nie odborník, keď veľmi dobre vie, že máme k dispozícii očkovacie látky len pre pár percent ľudí," povedal Matovič pred dnešným rokovaním vlády.

„Predpokladám, že by boli zásadné zmeny nielen v šírení, ale aj v záťaži nemocníc,“ s Visolajským súhlasí aj Kollár, ktorý súhlasí s ideou prednostného očkovania starších ľudí. „Mám informácie, že sa očkujú aj fyzioterapeuti a pracovníci, ktoré neprichádzajú do styku s kovidovými pacientami,“ dodal Kollár s tým, že táto časť zdravotníkov podľa neho môže počkať na neskoršie termíny.

„Situáciu v nemocniciach vieme do veľkej miery vyriešiť aj zaočkovaním veľmi malej miery populácie,“ povedal. Očkovanie je podľa neho východiskom zo súčasnej situácie.

Krištúfková sa pripája k nápadu testovaniu najviac zamorených regiónov. „Aj celoslovensky, ale ľudí, ktorí musia chodiť do práce,“ zdôraznila, že to však nie sú len ľudia vo veľkých podnikoch, ale napríklad aj rušňovodiči či predavači.

A čo plánované celoplošné testovanie? „Chladné počasie má nevýhodu v tom, že zvyšuje šírenie vírusových infekcií, a tým aj koronavírusom,“ povedal Visolajský s tým, že v tomto období je už znížená aj imunita ľudí. Problém je podľa neho aj samotný nápad plošného testovania. “Zdravotníci sú vyťažení v nemocniciach,“ vysvetlil s tým, že testovať môžu aj zaškolení nezdravotníci, s čím však nesúhlasí Krištúfková.

Visolajský vysvetlil, že v konečnom dôsledku je jedno, či výter bude brať gynekológ, ktorý to naposledy robil pred 30 rokmi na vysokej škole alebo zaškolený pracovník, ktorý prešiel výcvikom.