V článku sa dočítate

  • Kto sa môže na detského komisára obrátiť a ako dokáže pomôcť deťom či rodičom.
  • Kedy môže štát odobrať dieťa z rodiny a kedy sa tak deje najčastejšie.
  • Ako vyzerajú dnešné detské domovy.
  • Ako štát pomáha dospelým, ktorí detský domov práve opustili.
  • Je z pohľadu detského komisára po rozvode lepšia striedavá starostlivosť?
  • Ako chce riešiť "detskú chudobu"?
  • Pomôže pri riešení tohto problému prorodinný balíček z dielne Igora Matoviča?
  • Čo si komisár myslí o obvinení bývalého poslanca OĽaNO Jána Heráka.

Pred zvolením do funkcie ste zdôrazňovali, že vás zaujímajú predovšetkým názory detí. A plánovali ste uskutočniť prieskum, v ktorom sa budete pýtať na ich problémy. Čo teda spôsobuje slovenským deťom najväčšie trápenie?

Prieskum ešte nie je hotový, no realizovaný bude túto jeseň a výsledky očakávam v novembri. Naším partnerom je Inštitút pre výskum práce a rodiny z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A spolupracovať budeme aj s katedrami psychológie a sociológie. Prieskum sa uskutoční na reprezentatívnej vzorke 800 až 1 000 detí, ktorých sa budeme pýtať, čo ich trápi, čo považujú za najväčšie výzvy, čoho sa boja a čo ich, naopak, teší.

Funkciu komisára pre deti ľudia veľmi nepoznajú. Vysvetlite, prosím, čo je vašou úlohou a čo dokážete reálne ovplyvniť.

Je to významná funkcia. V skratke možno povedať, že človek, ktorý v nej je, má naplno pracovať pre deti a obhajovať ich práva. Už dnes som si vytypoval niekoľko hlavných tém, na ktoré sa chcem sústrediť. Sú to duševné problémy detí, práva detí ohrozených chudobou, problémy detí, ktorým hrozí vyňatie z rodiny, a tiež tých, ktoré sú ohrozené násilím a šikanou. Rád by som pomohol zakladať nové detské „parlamenty“, aké majú napríklad detské domovy, školy či rómska mládežnícka komunita. S detskými lídrami týchto tzv. parlamentov sa chcem pravidelne stretávať a vypočuť si ich problémy. Tiež budem hľadať systémové riešenia, čo znamená, že ak narazím na opakujúci sa problém porušovania detských práv, zacielim naň.

Jozef Mikloško
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

S problémom sa na mňa môžu obrátiť deti i rodičia. Ak príde podnet od rodiča, ktorý sa trápi, povedzme, s rozvodom, pridelíme ho konkrétnej osobe a ja budem mať nad všetkým dohľad. Keď to bude potrebné, prídem svoj názor povedať aj na súd, no chcem upozorniť, že takýto rodič musí počítať s tým, že sa nebudem zastávať jeho, ale najlepšieho záujmu dieťaťa. Problém síce nemôžem rozsúdiť, no viem vstúpiť do súdneho konania.

Rozvod je trauma, s ktorou má mnoho detí osobnú skúsenosť. Máte nejakú univerzálnu radu, ako docieliť, aby ich poznačil čo najmenej?

Môj postoj najlepšie vystihuje výrok známeho nemeckého rodinného sudcu R. Jurgena, ktorý hovorí: „Ak jeden z rodičov vychádza zo súdnej siene ako víťaz, dieťa prehralo.“ Ak už rodičia nechcú spolu žiť, mali by sa dopracovať k dohodám, ktoré dieťaťu neubližujú. Z praxe viem, že najhoršie sú rozvody vzdelaných partnerov s dvoma advokátmi. Zvyknú sa ťahať dlho a dieťa sa neraz stáva nástrojom pomsty, čo je naozaj úbohé. Najdôležitejšie zo všetkého je zamerať sa na prevenciu, aby k rozvodu vôbec nedošlo, a ak predsa, potom rozhodne odporúčam nevťahovať dieťa do sporov.

Čo je po rozvode lepšie: striedavá starostlivosť, alebo víkendy u jedného z rodičov?

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE