Po šiestich rokoch končíte vo funkcii policajného prezidenta po masívnom tlaku opozície a verejnosti. Predstavovali ste si svoj odchod takto? Určite nie. Každý z prezidentov má predstavu, že posunie Policajný zbor niekam dopredu, že necháme za sebou nejakú značku, pečať a všetci chceme, aby to bolo pozitívne. O to viac sa mi odchádzalo ťažšie. Pretože som mal pocit, že až do vraždy novinára sme neboli vnímaní okrem opozície a časti médií nejak negatívne. Prieskumy verejnej mienky hovorili, že sme mali na 50 percent dôveru. Nechal som tu veľa svojho voľného času na úkor svojej rodiny, venoval som sa práci naplno v zmysle svojho svedomia a vedomia a v súlade so zákonmi. Preto hodnotenia ľudí, ktorí nemajú žiadnu vedomosť o tom, ako funguje Policajný zbor, som ťažko prijímal. S týmto som sa už však vyrovnal a verím, že každý občan si dokáže vyhodnotiť, či sa bezpečnosť v tejto krajine, žiť tu, pôsobiť, tráviť voľný čas, zlepšila, alebo zhoršila.

Nemyslíte si, že by to nebolo zašlo až tak ďaleko, keby to rozhodnutie odísť prišlo skôr – teda tesne po vražde? Vráťme sa vôbec k princípu, za akých okolností som odišiel. Nepodal som žiadosť pre tlak ulice alebo požiadavku niektorých neziskových organizácií. Vyhovel som požiadavke ministra, ktorý zo zákona v tom čase bol predseda vlády. Niekoľko hodín predtým som na tlačovke povedal, že ak takáto požiadavka príde, že jej vyhoviem. Vždy som principiálne trval na tom, že chcem, aby som bol odvolaný. Dôvody na moje odvolanie mi nevedel napísať žiadny minister – tak ako pán minister Tomáš Drucker, keď odstupoval.

Keď už spomínate Druckera. Musel odísť minister, aby ste vy zostali. Prečo vaše rozhodnutie neprišlo ešte pred jeho odchodom? Stále budem musieť odpovedať, že nevidím zákonný dôvod na to, aby som odstúpil. Nemám najmenšiu vedomosť, že by som pochybil. Teraz sa mi dokončovala štvrtá previerka na prísne tajné a nemám najmenší dôvod, pretože som spĺňal všetky zákonom požadované podmienky byť policajtom. Čo sa týkalo úrovne riadenia a vedenia Policajného zboru, výsledky hovorili za všetko. Vytýkali sa mi tri veci – že som politický nominant ministra za Smer – čo bol každý prezident. Že mám nejakú rodinu. A že sme tu mali kauzy, ktoré sa zametali pod koberec a do ktorých som ja ako policajný prezident vstupovať nemohol ani nevstupoval. A tie rozhodnutia, ktoré robili vyšetrovatelia, predsa ešte dozorovali nejakí prokurátori. Kládlo sa mi za vinu niečo, za čo som neniesol zodpovednosť.

Vráťme sa k tomu dňu, keď ste oznámili, že končíte. Požiadal vás o odchod Peter Pellegrini alebo ste tú funkciu ponúkli vy ako prvý? Mali sme rozhovor o tom, aký bude ďalší postup. On vyslovil požiadavku, že pre upokojenie celej situácie bude vhodnejšie, aby som z funkcie odišiel.

Vy ste s tým rátali, keď ste v ten deň ráno oznámili, že ste pripravený funkciu ponúknuť? Počítal som s tým. Nedalo sa predvídať, kedy to príde. Keby mi povedal pán premiér, že si chce vziať čas a oboznámiť sa so situáciou, čakal by som. Keďže sa začali objavovať správy, že kvôli Gašparovi odstupujú ministri, že je najsilnejší muž v krajine, tak asi to bolo v tej chvíli najrozumnejšie riešenie.

Presne. Odišiel aj najdlhšie pôsobiaci minister vnútra Robert Kaliňák. Necítili ste už vtedy, že možno je čas odísť? Spätne sme všetci generáli. Necítil som sa vôbec ako politik. Mal som za to, že som profesionál a bol som celý svoj život. Stále som si hovoril, že ja sa nemôžem spájať s politickou situáciou, s tým videním v politickej rovine. Bol som povinný zabezpečovať úlohy, ktoré má plniť policajný prezident, tie sa plnili a necítil som žiadnu zodpovednosť za to, čo sa dialo. Obvinenia typu, že pomaly ja mám na svedomí vraždu novinára, na to som nemohol prihliadať. Pre mňa to bol principiálny postoj, že si plním svoje úlohy tak, ako požaduje zákon. Keby som sa cítil vinným z niečoho, mám toľko sebareflexie, že by som si tú žiadosť dal.

Na prvej tlačovej konferencii, na ktorej ste informovali o vražde novinára Jána Kuciaka, ste vyhlásili, že bol zavraždený pre prácu. Nepovažujete dnes tento výrok ako chybu? Nie. A budúcnosť ukáže, či som sa mýlil, alebo nemýlil.

A práve preto, nebolo to predčasné? Bolo to vyjadrenie nejakej pravdepodobnosti. Každý trestný čin vraždy má od začiatku nejaké verzie a motívy. Tie sa dajú stanoviť hneď na začiatku. Vychádza sa vždy zo zásady, či to nesúvisí s rodinnými vzťahmi, partnerskými vzťahmi, s prácou, podnikateľskými vzťahmi. Ak sa vyšetrovaním zisťujú informácie, tak sa môžu niektoré vylúčiť, naopak, stanovia sa nové verzie. Takže vzhľadom na informácie, ktoré som v tom čase mal, som vyriekol to, čo som vyriekol.

A nespustilo práve to následné reakcie? Predpokladám, že keby som to nepovedal ja, tak by to povedal ktokoľvek iný a pokračoval by ten vývoj tak, ako pokračoval. Keď sa už v tom dni časovo moceme, tak kto poobede informoval o nejakom pripravovanom článku? Takže keby to nepovedal ráno Gašpar, tak to povie poobede Nicholson.

Tom Nicholson otvoril tému Talianov pôsobiacich na Slovensku. Má táto verzia niečo spoločné s vraždou novinára? Dá sa to už dnes na základe vyšetrovania povedať? Na túto otázku odpovedať neviem. Z hľadiska obsahu vyšetrovania som sa snažil byť v nevedomosti. Nežiadal som žiadne informácie z vyšetrovania, aby nemohol nikto povedať, že vyzvedám. Všetko je z komunikačného hľadiska prenesené na prokuratúru. Fakt neviem povedať, čo sa potvrdzuje a čo nie.

Zavarili ste si aj vyjadrením o tom, či a kde bol na mieste činu Róbert Krajmer. Bola moja chyba, že som si nedostatočne preveril, do akej miery na mieste činu pôsobil. Vychádzal som v podstate z fotky, ktorá bola ukázaná. V tých hodinách to bola jedna z vecí, ktorú som povedal unáhlene, ale rozhodne nie s úmyslom klamať. Vôbec nebolo podstatné, či Krajmer bol na mieste činu, či bol pred budovou, alebo v budove – šlo o to povedať, že tam mal niečo mariť. Ale to je totálny nezmysel. Na mieste činu sa pohybuje také množstvo ľudí, že niečo také je nemysliteľné.

Generálny prokurátor vydal embargo na informovanie, pretože mal pocit, že polícia príliš veľa rozpráva. Ako ste vnímali toto jeho rozhodnutie? Generálny prokurátor na to má právo. Ja som to vnímal skôr takto. Keďže som dosť proaktívne informoval od pondelka, ako vyšla najavo vražda, chcel som ukázať verejnosti, že polícia koná, že je tam nasadený masívny počet policajtov. Komunikoval som vždy v spolupráci s tímom, aby som niečo nepokazil. Mne sa však zdalo, že toto moje informovanie prekážalo, pretože som týmto maril víziu predovšetkým kritikom, že polícia nekoná.

Ale prečo vás zastavil generálny prokurátor? To už je otázka na neho.

V poslednom čase bolo čoraz viac viditeľné napätie medzi vami a generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom. Správne sme to vnímali? Nedá sa hovoriť o osobnom napätí. Samozrejme, že pokiaľ sa vyjadrujem ja na adresu prokuratúry alebo prokurátor na adresu polície a máme obaja ako čelní predstavitelia na veci rozdielny pohľad, tak môže vzniknúť konfrontačný pohľad.

Ako ste vnímali, že ulica aj opozícia žiadala vždy iba vašu hlavu, pritom práve prokurátor je ten, ktorý môže vstupovať do vyšetrovania a dokonca aj samotný generálny prokurátor môže zasiahnuť do vyšetrovania? Ja som to aj raz povedal, prečo sa odvolávam ja a nie tí, ktorí trestné konanie riadia. Vnímam to tak, že to nik nechcel počuť, že v trestnom konaní policajný prezident oprávnenia nemá. Trestný poriadok hovorí, že pánom trestného konania je prokurátor. Oceňujem však prístup generálneho prokurátora v prípade agrodotácií na východe Slovenska, kde zakročil aj voči svojim ľuďom.

Dlhodobo ste čelili kritike, že ste rodina s podnikateľom Bödörom. Stretávali ste s ním často? Objasňoval som to už niekoľkokrát. S rodinou predsa žijem tak ako každý bežný človek. Mojich hlavných príbuzných mám v Kežmarku, lebo do Nitry som sa priženil. Vzdialenejšia rodina s pánom Bödörom je moja manželka, nie ja. A nie je to žiaden švagor – moja manželka nemá súrodencov. Je to z môjho pohľadu úspešný podnikateľ, ktorý využil možnosť podnikania v oblasti, ktorá bola v tom čase veľká neznáma.

Ale je pravda, že sa mu darí práve za vlád Roberta Fica. Štátne zákazky vždy niekto získa. Ak ich aj získali oni, je potrebné povedať, či ich získali v súlade so zákonom.

Pomáhali ste niekedy Bödörovcom týmto smerom? Určite nie. Neviem ani to, koľko podaní sme voči týmto osobám ako polícia riešili, nikdy ma nikto nekontaktoval kvôli tomu. Od pána Bödöra viem, že mali iks daňových kontrol, že nikdy nežiadali žiadny nadmerný odpočet DPH. A viem, že sa idú brániť proti všetkému, čo zaznelo na ich adresu, trestnými konaniami.

Riešili ste s ním niekedy nejaké kauzy? Nie, žiadne. Náš rodinný vzťah neovplyvňoval nijakým spôsobom moju funkciu. Napríklad aj to, čo sa stalo pánovi Slobodníkovi. Čo si on zaťka vyberal? Očakával som, že sa ho ľudia zastanú a povedia, že takéto kádrovanie tu nemôže byť. Veď zaťa si vyberala jeho dcéra.

Je pravdou, že Ján Kuciak písal aj o firmách podnikateľov Bödörovcov. Cítili ste sa nezávislý pri vyšetrovaní jeho vraždy? Absolútne. Lebo som ju nevyšetroval.

Počas vášho pôsobenia ste často čelili kritike, že kauzy končia zametené pod kobercom, že chránite istú skupinu ľudí. Prečo sa niektoré kauzy ako napríklad kauza Bašternák začali vyšetrovať až po medializácii? Musíme povedať, že tých spisov, ktoré sa vyšetrujú, sú desaťtisíce. O kauze Bašternák, ktorá nemala byť vyšetrená, som sa dozvedel až z médií. Takže ak chce niekto povedať, že som ja niečo maril, tak je to nezmysel. Kauzu vyšetroval nejaký vyšetrovateľ, ktorý v prvom kole nejako rozhodol. To rozhodnutie nezrušila ani Generálna prokuratúra po preskúmaní a označila vyšetrovanie zopakovať. Opakovaným vyšetrovaním ukončil vyšetrovateľ prípad vznesením obvinenia a dnes je obžaloba na súde.

Ale dnes to môže pôsobiť tak, že sa konalo až po medializácii a tlaku. Aj to tak pôsobí. Ale takéto kauzy tu budú, aj keď tu ja nebudem. Sú tu vyšetrovatelia, prokurátori, ktorí rozhodujú. Trestné konania produkujú aj chyby. Odmietam, že by som ja bol dôvodom, že sa nevyšetrovala dostatočne kauza Bašternák.

Vyzerá to, že ste chránili Roberta Kaliňáka. Prečo by som ho chránil. Navyše dodnes sa nepreukázalo, že by Robert Kaliňák spáchal trestný čin v súvislosti s touto osobou. Všetky podozrenia sa vyšetrovali, boli trikrát preskúmané na Generálnej prokuratúre a nič nebolo vytknuté. Odmietam teóriu ochrany istých ľudí. Choďte sa opýtať na NAKU, či tam bol niekedy Gašpar povedať, čo a ako majú vyšetrovať.

Opozícia vám vyčíta, že v prípade vašich kritikov – Matovič, Kiska, Lipšic, Kollár – konáte promptne a na tej druhej strane sa tak nedeje. To nie je pravda. Voči pánovi Matovičovi konala polícia, pretože dala príkaz prokuratúra. Žiadali o preskúmanie účtovníctva, či sa neprelievali peniaze zo strany do firmy. Dva mesiace sme komunikovali s konateľom jeho firmy o dobrovoľnom vydaní, ktoré malo byť o tom, že sa archivuje na nosič účtovníctvo, aby sme neohrozili chod firmy. On to interpretoval do médií, že šlo o policajnú raziu. Dva mesiace sme komunikovali, kým prokurátor nestratil trpezlivosť. Odmietam preto, že by polícia konala voči vybraným politickým protivníkom. Práve naopak. Podozrenia voči Kaliňákovi sa vyšetrujú oveľa prísnejšie a detailnejšie.

Čo hovoríte na vášho nástupcu Milana Lučanského? Hovorí sa o ňom, že je to pokračovanie, pretože je to pravá ruka Roberta Kaliňáka. Doteraz som bol pravá ruka ja, teraz je to už on. Som urazený, prečo to už nie som ja. (smiech, pozn. red.) Funkciu ponúkli viacerým kandidátom. Ten vývoj bol logický. Na druhej strane neviem sa stotožniť s kádrovaním, ktoré zažíva. Každý policajt, keď pracoval ako operatívec, musel komunikovať aj s druhou stranou a získavať informácie. Verím v kontinuitu. Pretože Policajný zbor nie je len o kauzách. Nechajme ho, nech pracuje. Rád by som mu zaželal objektívny meter novinárov.

Boli ste takmer 25 rokov v polícii. Čo teraz? Ešte to v mojom vnútri nie je úplne rozhodnuté.

Naznačili ste, že by ste šli do regionálnej politiky. Áno. Naznačil som tri možnosti a médiá sa chytili regionálnej politiky. Nepoužil som ani výraz regionálna politika, ale pôsobenie v regióne, čo je rozdiel. Vôbec to nemusí byť o politike.

Tak čo teda? Dostal som množstvo reakcií od občanov, aby som ostal vo verejnom živote. Nehovorím, že by som neuvažoval o tom. Je to zložitejšie rozhodnutie, či sa pustiť cestou veľkej politiky a začať rozmýšľať nad tým, či by nemala o moje vedomosti a odbornosť záujem nejaká politická strana.

Smer-SD? Nie. Vylučujem, že by som zatiaľ konkretizoval, aká by to mala byť strana. Ale je to niečo, čo je v tejto chvíli najďalej od toho, čo by som chcel. Je to opäť neustále o komunikácii s médiami.

Zostali by ste pod tým tlakom, pod ktorým ste boli aj teraz. A to je to, že neviem, či to chcem. Región som spomenul preto, pretože je pravda, že už som stihol byť oslovený v meste, kde žijem, či by som nemal záujem začať sa zaoberať problémami Nitry. Viete dobre, že tam prichádza veľká automobilka, zvyšuje sa počet cudzincov. Takže otázka bezpečnosti bude pre Nitru jednou z dôležitých tém.

Najmä idú regionálne voľby. Chcete sa uchádzať o miesto poslanca alebo primátora? To sú všetko veci, na ktoré je predčasné odpovedať. Úvahy také mám.

Pri svojom odchode ste povedali, že pre vás je prioritou ešte nejakým spôsobom pokračovať v tom, čo ste začali. Áno, presne, to je tretia možnosť. Dosť intenzívne som pracoval na tom zákone o riešení kriminality v sociálne vylúčených skupinách. Je to agenda, ktorá je zaujímavá a je veľkou výzvou. Bolo to niečo, čo sme všetci tak trochu odkladali, a predsa sme si potom povedali, že začať treba. Po rozhovore s pani ministerkou nájsť nejaký spôsob spolupráce, už nie ako policajt – to už nie je možné, keďže som skončil aj služobný pomer. Ale diskutujeme o tom, či sa nájde nejaká podoba, kde by som mohol zúžitkovať všetko, čo o tejto problematike viem.

Čiže by ste pracovali na ministerstve vnútra? Keď, tak ešte neviem, v akej podobe. To sme nedoriešili ešte definitívne, aj keď sa o tom bavíme dosť intenzívne. Takže tých možností je viac. V každom prípade, ak sa rozhodnem vstúpiť do politiky, tak by som to rozhodne netajil. Stále tu je aj taká možnosť, že si vezmem čas na oddych. Stal som sa dedom, máme doma vnučku a čakám už len na to, aby som s ňou mohol aj ja trošku byť.

Prečítajte si tiež:

Je podľa Vás v poriadku, aby Gašpar aj naďalej zotrval na ministerstve vnútra SR? Názory píšte do diskusie pod článkom!