Na poslednej parlamentnej schôdzi prešiel do druhého čítania zákon z dielne SNS o fungovaní politických strán. Čo tento zákon prinesie na politickú scénu?

V parlamente je veľmi dôležité, aby mohla vzniknúť parlamentná väčšina. Parlamentná väčšina môže vzniknúť len z fungujúcich parlamentných strán. Ak politická strana nefunguje a je to schránková politická strana, ktorá dostane peniaze od štátu, imituje činnosť, nezaujíma ju práca s poslancami a regiónmi, nie je schopná byť plnohodnotným koaličným partnerom. Mojou ambíciou je, aby tento zákon vniesol rovnoprávnosť do fungovania politických strán. Aby nemohol jeden predseda posielať peniaze od štátu do svojich firiem, aby nemohol predseda blokovať prijímanie nových ľudí. Je veľmi dôležité, aby strany bojovali v slobodnej súťaži za rovnakých podmienok. A dnes vidím niektoré strany, ktoré sú uzavreté.

Áno, ale každý nejako začínal a nikto nemal na začiatku desiatky či stovky členov.

Ale riadenie štátu nie je virtuálna počítačová hra. Politické strany majú v politickom systéme nejaký význam a majú nejaké pravidlá. Čo sa dnes u nás deje? Že tu máme teatrálne strany, ktoré nie sú politickými stranami.

Teraz to však vyznieva, že tento zákon bol pripravený ako zákon proti niektorým existujúcim stranám?

Ale to nie je pravda. Tento zákon je za niečo nie proti niekomu.

Ale vyznieva to tak.

Ale nemôže to tak vyznievať. Tento zákon je za rovnaké pravidlá fungovania politických strán.

Myslíte si, že otvoria tieto pravidlá politickú scénu?

My chceme, aby do politických strán boli vnesené prvky demokracie. Také Nemecko to má aj v ústave. Prečo je to dôležité? Veď politická strana sa dostane k riadeniu štátu a sú v nej štyria ľudia, ako to bude fungovať? Už teraz dávajú peniaze do svojich blízkych firiem, tak ako by tento človek riadil peniaze štátu. Potom tu máme stranu Sme rodina, kde sedí brat, partnerka, švagriná. Veď základom boja v demokracii je zabrániť rodinkárstvu. Viete si predstaviť, že by som poslal dva milióny eur do svojej súkromnej firmy a kúpil si nebytový priestor, ako to urobil Boris Kollár?

Čo nastane po prijatí zákona? Ako to ovplyvní už existujúce parlamentné strany – budú musieť za behu zmeniť svoje nastavenie?

Samozrejme. Naša ambícia je stransparentniť financovanie. Počas rokovania doplníme pár špecifík, napríklad, že peniaze, ktoré dostávajú strany, budú musieť byť v štátnej pokladnici, v názve strany nebude môcť byť meno predsedu, atď. Chceme, aby každý videl, kam idú peniaze do politických strán.

V praxi to bude vyzerať tak, že ministerstvo financií pošle peniaze na spomínaný účet každej politickej strane a verejnosť bude môcť sledovať, ako tá strana s tými peniazmi nakladá?

Presne tak. Absolútne revolučný krok. Druhá vec je nutnosť kontrolných mechanizmov – aby v strane existovali kontrolné prvky. A tretí krok je evidencia členov.

To dnes viaceré strany nespĺňajú.

Áno. A prečo? Boja sa demokratického snemu? Viete si predstaviť, že by po zostavení vlády skončili vo všetkých funkciách straníci, že by o všetkom rozhodovala stranícka knižka?

Ako tento zákon ovplyvní to, že strany nebudú nominovať svojich ľudí do verejných funkcií?

Nepovedal som, že to nesmú robiť. Povedal som, čo je dôležité. Ak je strana uzavretá z hľadiska istoty predsedu, že je predsedom a nie sú tu nástroje vonkajšieho vstupu do strany, tak to nie je v poriadku.

Vy ste napokon ustúpili od pôvodného plánu limitovať minimálny počet členov?

Nie. Dali sme tam, že strana, ak ide do volieb, koľko musí mať členov a ľudí vo vedení. Máme tu 150 politických strán, preboha. Veľa ľudí si tu vytvorilo schránkové politické strany. Všímajte si trend aj stability poslaneckých klubov. Slovensko potrebuje stabilitu.

Prezident Andrej Kiska vo svojej správe o stave republiky obvinil nepriamo súčasnú garnitúru z vraždy novinára. Neprekáža vám to?

Ja som to až takto nevnímal. Chcel by som už však, aby nastal čas, aby sa táto udalosť nezneužívala na politický boj. Viete veľmi dobre, ako som sa snažil celý čas zmierniť vzťah medzi prezidentom Kiskom a premiérom Ficom. Robil som všetko pre to, aby sa do politiky nedostala táto udalosť.

Ale stala sa nástrojom politického boja.

Áno, ale ja som robil všetko pre to, aby sa apelovalo na orgány činné v trestnom konaní, aby páchateľa vypátrali.

Prezident útočil na políciu. Má toto robiť hlava štátu?

Je módny trend na Slovensku, že sa politici naučili kriminalizovať kolegov a naučili sa personifikovať problém. Stalo sa zvykom opozície aj v niektorých vyjadreniach prezidenta, že sa zamerajú na predstaviteľa inštitúcie, kde je problém. Napríklad ja hovorím, že to, že dnes nie je Tibor Gašpar policajným prezidentom, nevyriešilo problémy polície. To vyriešia len systémové riešenia – teda technické zabezpečenie, o možnostiach policajtov, o ich systéme práce, o spolupráci s prokurátormi a so súdmi. Veľkým problémom je zdĺhavosť konaní.

Čo hovoríte na výber nového policajného prezidenta Milana Lučanského?

Klobúk dole pred každým, kto v tejto pozícii vzal takýto post. Pán Lučanský je zrelý policajt s obrovskými skúsenosťami v praxi, jeho hocikto nechytí pri nejakých motaniciach. Som rád, že to máme za sebou, lebo som si myslel, že sa v tejto situácii nenájde nikto, kto to vezme.

Dokáže on vrátiť dôveru v políciu?

Ale to nie je o tom.

Ale to sa od neho očakáva.

Problém Slovenska je, že tu ešte nevznikla dôvera ľudí v štát, pretože štát je mladý s nejakou históriou. Problém je celkový spôsob politiky – veď to nie je cirkus a kriminalizácia.

Ale veď politiku kriminalizujú politici.

A s tým musíme bojovať. Veď sa nemôžu postaviť na tlačovú konferenciu a obviňovať druhých z kriminálnych trestných činov a potom na chodbe sa ospravedlňovať, že som to tak nemyslel. My sa tu všetci musíme snažiť, aby ľudia videli efektívne fungovanie štátu. To nie je len o pánovi Lučanskom. V polícii je nedôvera najmä v tom, že nie sú stíhané trestné činy, ktoré sú preukázateľne trestnými činmi.

Ale to veľakrát nie je problém iba polície.

Áno. O tom hovorím. Musíme analyzovať problém, aby sme našli riešenie, že ak niekto niečo urobí, za pár rokov je definitívne odsúdený.

Dnes u nás chýba diskusia o systémových zmenách. Politika je len o boji a útokoch. Ako toto zmeniť?

Nám chýba celkovo v riadení štátu jasná koncepcia, ktorá by mala byť dohodou naprieč politickým spektrom, kde chceme Slovensko o desať rokov vidieť. To, čo bolo za komunistov smiešne, a to je to plánovanie, to tu dnes chýba. Mali by sme mať naplánovanú pravidelnú obnovu infraštruktúry. Mali by sme mať rozvojové oblasti – rastie nám HDP z automobiliek, ale mali by sme viac zapracovať na rozvoji cestovného ruchu. To súvisí s rozvojom cyklotrás, kde sa musíme baviť o novom spôsobe vyvlastňovania pozemkov. Veľa si sľubujeme od rekreačných poukážok.

Je mesiac, keď ľudia prvýkrát môžu reálne pocítiť prijatie zákona o 13. a 14. platoch. Ako to vyzerá?

Nemáme reálne čísla. Ale chcel by som povedať, že zákon sa schvaľoval veľmi nešťastne na konci roka a množstvo firiem to nestihlo implementovať. Myslím si, že tento rok je prvý skúšobný. Zaujímavé to začne byť až budúci rok.

Čiže tento rok nebudeme vedieť povedať, koľko firiem a ľudí sa to dotklo?

Budeme vedieť podľa výberu dane z príjmu, koľko firiem začalo využívať tento inštitút. Zaviedli sme nejaký systém, ktorý je možné vylepšovať. Veľké automobilky tento systém už poznajú v podobe iných príplatkov.

Prečo sa ministerstvo obrany rozhodlo zaveliť na ústup vo vojne s poslancom Milan Krajniakom, ktorý dlhodobo kritizuje nákup vojenskej techniky?

Ale to nie je, že sme zavelili na ústup.

On zmenil postoj, aj vy ste zmenili postoj.

Celý tento incident sa začal, keď pán Krajniak dal veľmi odvážne vyjadrenie fínskemu novinárovi o províziách.

Ale on o nich hovorí aj tu, nielen vo Fínsku.

Áno, ale v Národnej rade nie je možné ho za to stíhať. Ale keďže to urobil mimo Národnej rady a určite bez overených informácií – pretože nemohol mať informácie o žiadnych províziách, keďže tu nikto žiadne provízie nerieši, pretože sa transportéri nekupovali, armáda ich vyvíja, až potom dôjde k nákupu. Takže je úžasné, ako tu niekto mydlí už niekoľko mesiacov tému o netransparentných nákupoch, pritom k žiadnym nákupom nedošlo.

Ale čo tá zmena postoja?

Pán poslanec Krajniak bol na sprístupnení listín. Potom sa vyjadril, že ak je to tak, ako to videl a takéto materiály pôjdu na vládu, tak to nemusí byť katastrofa. Nikdy som nebol zástancom trestných konaní, takže na základe toho sme sa rozhodli, že nebudeme dopĺňať informácie k trestnému konaniu, ktoré podané bolo. Pán Krajniak uznal, že situácia je iná.

Čo hovoríte na to, aby budúci kandidáti na prezidenta súhlasili listom do vašich rúk so vzdaním sa daňového tajomstva?

Nemám s tým žiadny problém.

Je to v súlade s ústavou?

Veď práve. Poďme sa baviť o tom. Nevidel som ešte ten návrh.

Čiže detaily ešte nepoznáte?

Nie. Ale keďže tu už vidíme pána Mistríka, ktorý oblepil celé Slovensko, je dôležité, aby povedal aj to, odkiaľ tie peniaze sú. A to sa týka každého kandidáta na prezidenta. Každý by mal mať už dnes transparentný účet, aby sme videli všetky peniaze aj pred začatím kampane.

Ale veď preto sa už menil zákon, kde sa stanovili nové limity.

Áno, ale vidíte, že to nie je dostatočné. Táto kampaň, ktorá sa už začala, v tom nie je zahrnutá. Preto hovorím, že dobre, bavme sa o daňovom, bankovom tajomstve, ale bavme sa v prvom rade o tom, aby kandidát ukázal, kto ho platí a odkiaľ tie peniaze má. A následne vyriešiť aj to, aký trest čaká kandidáta, ktorý to poruší. Či je možné kandidáta, ktorý by takto konal, zbaviť funkcie prezidenta.

Nebolo by protiústavné zasiahnuť do výsledku volieb?

Keď tie voľby môže Ústavný súd na základe takýchto dôkazov vyhlásiť za neplatné, tak prečo?

Opozícia hovorí, fajn, poďme do toho, ale urobme to pri všetkých ústavných funkciách.

Ale veď premiér sa neuchádza o stoličku premiéra. Tu hovoríme o prezidentských kandidátoch.

Nie je tento návrh z dielne Smeru-SD účelový?

V politike je vždy všetko s nejakým účelom. Na to, aby ste získali moc, musíte robiť nejaké kroky. Je prirodzené, že strany predkladajú návrhy zákonov. A to je politický boj. Nech teraz opozícia dá nejaký odborný argument, nie iba divadlo.

Stihne sa tento návrh zaviesť do prezidentských volieb, ktoré nás čakajú budúci rok?

Hovoril som, že by sme mohli tieto dostať cez poslanecké návrhy do zákona o politických stranách. Aby sme presne stanovili rovnaké pravidlá pre všetkých prezidentských kandidátov.

Postaví SNS do boja ženu?

SNS bude mať vlastného kandidáta. Tým, že sme parlamentná strana, musíme mať vlastného kandidáta.

Bude to jedna z vašich ministeriek?

Budeme to riešiť na jeseň. Nemáme sa kam ponáhľať. V SNS máme ženy, ktoré by mohli ísť do tohto boja.

Prečítajte si tiež:

Názory na rozhovor s Andrejom Dankom píšte do diskusie pod článkom!