V súvislosti s vašou osobou sa momentálne najčastejšie skloňuje vaša rigorózna práca, ktorú ste mali písať na Katedre trestného práva Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prečo ste ju doteraz nesprístupnili?

Žiaľ, v politike je to tak. Nikdy som nepísal prácu na Katedre trestného práva. Niekoľko týždňov sú šírené klamstvá, ak reagujem na jedno, vznikne druhé. Ako som viackrát povedal, k práci na Univerzite Mateja Bela majú slobodný prístup zodpovedné osoby. A to vrátane rektora. V Bratislave na Univerzite Komenského práca nie je, pretože sme ju na magistra robiť nemuseli.

Rektor univerzity Vladimír Hiadlovský však spisuje petíciu, aby ste ju sprístupnili.
Platí, čo som povedal. Ale rád by som zdôraznil, že politika nemá čo robiť na akademickej pôde. Na moju prácu platia pravidlá spred dvadsiatich rokov. Celý tento hon sa začal, keď som sa začal objavovať v prezidentských prieskumoch.


Za slová, že predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin je váš priateľ, ako aj za to, že ste za zrušenie sankcií voči Rusku, ste tiež zožali nemalú kritiku. Pridal sa k nej aj váš koaličný partner Most-Híd. Ako to vnímate?
Myslím si, že Most-Híd má málo informácií o samite v Antalyi. Antalyu organizovala Kórejská republika a Ruská federácia za účasti Tureckej republiky. Ja som povedal, že politiku treba robiť na Západ a aj na Východ. Slovensko nemení svoju zahraničnopolitickú orientáciu. Jasne som v Antalyi povedal, že sme hrdí členovia EÚ, ctíme si svojich partnerov a plníme si všetky povinnosti. To však neznamená, že máme byť ticho, keď vidíme, že niektoré členské štáty sankcie obchádzajú. Sankcie nie sú o tom, že sa nesmieme stretávať. Myslím, že tu ide o celkové nepochopenie. Verím, že si to vysvetlíme.


Podľa predsedníčky zahraničného výboru Kataríny Csefalvayovej ste týmto spôsobom uprednostnili stranícku agendu pred oficiálnou zahraničnou politikou Slovenska.

Tu nie je žiadna stranícka agenda. Politika SNS je mať dobré vzťahy aj s Nemeckom, aj s Luxemburskom, aj s Izraelom, aj s Maďarskom, aj s Poľskom, aj s Ruskou federáciou. Svoje úzkoprsé videnie na Západ by pani Csefalvayová nemala presadzovať vo svojej funkcii.

Predseda NR SR Andrej Danko spolu s predsedom ruskej Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom počas sumitu predsedov parlamentov eurázijských krajín, ktorý sa konal v Turecku.
Predseda NR SR Andrej Danko spolu s predsedom ruskej Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom počas sumitu predsedov parlamentov eurázijských krajín, ktorý sa konal v Turecku.
Facebook AD

Predpokladáte, že zákon o politických stranách prejde na utorkovej parlamentnej schôdzi bez komplikácií?
Nevidím dôvod, aby vznikali nejaké komplikácie pri zákone, ktorý bol prediskutovaný v koaličnej rade.

Pri tomto zákone ste vraveli, že nie je namierený proti nikomu. Napriek tomu sa najviac dotkne strany Igora Matoviča.
Dotýka sa každej strany, ktorá sa tvári ako strana. V podobe toho, že berie od štátu peniaze. Veď si zoberte, že je to jeden génius - Igor Matovič, ktorý si z toho urobil systém podnikania a nikto nevie, kde peniaze sú. A potom, tieto strany majú zavreté členstvá. Sú to partie kamarátov, zabetónované strany. Ak by strana OľaNO vládla sama, akoby to vyzeralo z hľadiska riadenia štátu? Tak, ako to vyzerá v ich vnútri. To isté sa týka SaS. Politické strany musia mať nastavené svoje mechanizmy na to, že dokážu vyprodukovať zo svojho vnútra človeka, ktorý by mohol byť potenciálne premiérom.

Prečo zákon upravuje názov politickej strany?
V názve politickej strany nemá byť meno lídra, lebo to je typ diktátorstva a líderstva, ktorý nemá čo robiť v demokratickej spoločnosti. Zákon nie je o Matovičovi a Borisovi Kollárovi. Je to zákon, ktorý má pomôcť k tomu, aby politické strany, ktoré sa dotknú riadenia štátu, boli zrelé. Uvidíte to aj v komunálnych voľbách, lebo nemajú štruktúry a títo lídri sa boja, že keby demokraticky otvorili strany, tak ich na sneme odvolajú. Mňa môžu každý rok moji členovia strany odvolať. Ale ak máte troch kamarátov v strane a spravíte snem vo výťahu, tak ťažko niekoho odvolať a môžete si robiť, čo chcete. To je nebezpečenstvo pre štát.

Súvisí to aj s podmienkou počtu členov v strane?
Samozrejme. Veď preboha, ak sa chce niekto uchádzať o riadenie štátu, nemôže mať problém vyskladať kandidátku a musím povedať, to nie je výmysel Slovenska. Existuje o tom aj európska judikatúra. S úžasom v zahraničí počúvajú, že máme strany, ktoré neprijímajú členov, či to, že ich máme 153. Tento fenomén mali rôzne štáty, tieto problémy sú. Vo vyspelých štátoch medzi sebou súťažia strany svojimi programami, nie osobne.

Často sa ostro vymedzujete voči Sulíkovi, Matovičovi a Kollárovi. Vedeli by ste si predstaviť, že s nimi sedíte v jednej vláde?
Ak si ľudia na Slovensku zvolia vládu Matovič, Sulík, Kollár, tak ja už budem radšej v politickom dôchodku.

Pripadá do úvahy, žeby ste skončili v politike úplne?
Premýšľam nad tým. Chcem sa viac priblížiť ľuďom a pred voľbami ešte raz obehať regióny a požiadať ľudí v parlamentných voľbách o silnejší mandát. Na to musím mať čas. V tejto funkcii (predseda parlamentu – pozn. red.) na to čas nie je. Moja ambícia je uspieť s SNS tak, ako sa SNS v histórii nepodarilo. To je moja ďalšia vízia. Chcem dostať SNS k väčšej politickej sile a nevylučujem aj to, že svoje miesto v nejakom blízkom odbobí ponúknem.

Bude vaším prirodzeným nástupcom Tibor Bernaťák?
Áno, prenechal by som to Tiborovi Bernaťákovi a ja sa skúsim ako predseda SNS viac venovať programu, regiónom.

Prevezme Tibor Bernaťák opraty v Národnej rade po Dankovi?
Prevezme Tibor Bernaťák opraty v Národnej rade po Dankovi?
tasr


SNS zatiaľ nepredstavila svojho kandidáta, respektíve kandidátku do prezidentských volieb. Z hľadiska stratégie je rozumné, ak vyčkávate, kým predstaví svojho kandidáta strana Smer-SD. Čítam to správne?
- Áno, je to racionálne. Poviem to takto. Dnes vidím v ponuke na prezidenta pána Mistríka, bývalého člena SaS, ako nominanta strany SaS, aj keď sa k nemu nehlásia. Vidím tam na tých druhých, tretích, štvrtých priečkach pána Chmelára, Harabina. Samozrejme, že je otázka, či OľaNO postaví pána Matoviča alebo pani Remišovú a je tu otázka silného kandidáta Smeru. Čo sa týka SNS, strana má 15 poslancov, čiže môžeme aj na poslednú chvíľu niekoho nominovať.

Budete kandidovať vy na prezidenta?
V tejto chvíli nad tým neuvažujem. Chcem ešte s SNS uspieť ako predseda politickej strany v najbližších parlamentných voľbách. Nemám guľu, čo ako dopadne. Nie som k žiadnej stoličke priviazaný a som pripravený na akékoľvek rozhodnutia. Vždy to ovplyvňuje súkromie, zdravie. Vzdorovať tomuto spôsobu politiky je neskutočne náročné. A preto chcem povedať, že až obdivujem tie konšpirácie, koho SNS dá, nedá. Problémom v strane je, že si členovia v SNS uvedomujú, že keď niekoho nominujeme, čaká ho absolútna kanonáda lží a útokov. Ešte sme sa nerozhodli, kto bude ten asfaltový holub, do ktorého budú páliť od rána do večera a mne sa ním nechce byť.

Nemalo by väčší zmysel podporiť kandidáta Smeru? Napríklad pána Lajčáka, ak sa potvrdí ako kandidát na prezidenta?
SNS má právo na relevantného kandidáta v prvom kole. Otázka, či to prehodnotiť, príde v druhom kole. To, že sme v koalícii, neznamená, že sme sa zlúčili. Aj SNS má svoju ambíciu tak v komunálnych voľbách, ako aj prezidentských. Keďže sme sa v koalícii nedohodli na jednom kandidátovi, máme voľné ruky. Dôležité je, koho postaví Smer a na základe toho sa rozhodneme.

Keby ste neboli predsedom strany, vybrali by ste si z doterajších kandidátov?
Ťažká akademická otázka. Určite nikoho nechcem z tých kandidátov hodnotiť, ale nenachádzam tam človeka, ktorý je komplexne pripravený, odborne aj politicky, na to, čo Slovensko čaká.

Ľutujete niekedy, že ste šli do politiky?
Úprimne, dnes, v tejto chvíli, áno. Ľutujem jednu vec. Je lákavé a pre niekoho to môže byť zaujímavé, keď už ste v tej funkcii a máte možnosť rozhodovať. Ale absolútne som podcenil, čo vám politika urobí so súkromím, ako vám zasiahne do zdravia, do spôsobu života, ako to ovplyvní vašu rodinu, ako to poznačí vaše deti. A čo je politickým pravidlom, že keď vás jeden človek podporuje, je niekoľkokrát viac ľudí, ktorí vás nemajú radi. Čo sa týka rozhodnutia úplne meniť život, ak aj keď ostanem v politike dlhšie, tak podpora nebude rásť. Platí pravidlo: v príbehu politika nemáte happy end. Od začiatku viete, že je len otázka času, kedy to príde. Toto nie sú doživotné funkcie.

A na záver, aké ste mali leto?
Bojím sa, že som už aj zabudol. Naozaj bolo polopracovné, mal som čas si aj oddýchnuť, priznávam sa. Ale tieto týždne v parlamente ma znova dostali do stavu, že by som si veľmi rád oddýchol.

Mohlo by vás zaujímať: