TASR

„Dnes si už málokto pamätá na tragédiu svetových vojen, ktoré ničili Európu. V druhej svetovej vojne zahynulo 60 miliónov ľudí, ďalších 20 miliónov zomrelo na choroby spojené s vojnou a na hladomor. Európa krvácala, bohatstvo, čo sa roky budovalo bolo zničené, susedné štáty sa nenávideli a vzájomne súperili,“ uviedla Veronika Remišová a pokračovala: „Myšlienka Európskeho spoločenstva vznikla v prvom rade ako mierový projekt spolupráce dovtedy nepriateľských krajín. Pôvodný projekt šiestich krajín prerástol do spoločenstva krajín, aké v histórii geopolitických vzťahov nemá obdobu.“

Prínos členstva v Európskej únii sa podľa občianskeho aktivistu a kandidáta na europoslanca za OĽANO Michala Šipoša nedá merať len peniazmi, hoci finančná pomoc od vstupu Slovenska do EÚ pre našu krajinu vo forme eurofondov bola veľká. „Z rozpočtu EÚ sme do roku 2015 získali viac ako 12 miliárd eur, ďalších 15 miliárd eur môžeme využiť do roku 2020. Členstvo v EÚ nám prináša aj spolupatričnosť s ostatnými národmi Európy. Vzájomné výmeny študentov a mládeže, bezvízový styk s množstvom krajín mimo EÚ, či priestor bez hraníc zlepšujú kvalitu života, prinášajú pracovné miesta a umožňujú rozvoj toho najcennejšieho čo máme – našich ľudí,“ vymenoval výhody členstva v EÚ Šipoš.

Ako však ďalej uvádza V. Remišová, Európska únia trpí aj mnohými nedostatkami. „Treba si však uvedomiť, že projekt ako EÚ tu ešte nikdy nebol, môžeme sa teda učiť len na vlastných chybách,“ povedala poslankyňa a za jedno zo zlyhaní označila odchod Veľkej Británie. „Napriek tomu je Európska únia v súčasnosti v oveľa lepšej kondícii, ako bola pred piatimi rokmi. Aj keď sa euroskepticizmus rozmáha ako základná ideológia populistických a antisystémových strán, väčšina Európanov verí tomuto projektu. Navyše, tento typ strán často prekypuje nápadmi keď niečo rozbíja, no ako vidíme aj dnes vo Veľkej Británii, pri riešení skutočných problémov zlyháva,“ vyjadrila sa.

Podľa Remišovej má EÚ po odchode Veľkej Británie historickú možnosť a povinnosť zásadnej reformy. „Ak chce byť EÚ úspešná, musíme zreformovať jednotlivé politiky a metódy fungovania. To isté sa týka aj eurozóny, kde je mimoriadne dôležité dodržiavanie disciplíny všetkých 19 členov. Krajiny v ťažkostiach ako napríklad Grécko dostali pomoc od ostatných krajín, no ich nezodpovedné správanie prinieslo veľké sociálne problémy, spory a rozdelenie vo vnútri EÚ,“ povedala Remišová a dodala: „Takisto je potrebné rešpektovanie kultúrnych a historických rozdielov najmä malých krajín a krajín bývalého komunistického bloku.“

Remišová o Európskej únii: Čo musí urobiť, aby bola úspešná?