Fajčila do svojich 117, pila a za týždeň zjedla viac ako kilogram čokolády. „Nikdy v živote som nebola chorá, nikdy,“ vyhlásila Jeanne Calment, žena z juhu Francúzska, ktorá je najstaršou zdokumentovanou osobou na svete. Zomrela v roku 1997 vo veku 122 rokov.

Minulý rok si 102-ročná Nemka Ingeborg Rapoportová dokončila doktorát, ktorý jej počas druhej svetovej vojny upreli nacisti. Obhájila ním doktorský titul detskej lekárky. Takýchto neuveriteľných prípadov je viac. Na svete žije takmer pol milióna ľudí starších ako 100 rokov. Na Slovensku ich máme podľa Slovenského štatistického úradu 770, uvádza jeho hovorca Marián Jánošík.

Kým priemerný Slovák sa nedožije ani osemdesiatky, na svete existujú takzvané „modré zóny“, kde sa ľudia bežne dožívajú o desať aj dvadsať rokov viac. Nájdete ich v Japonsku, na Sardínii, v Grécku, ale aj v Amerike. To však nie je všetko. Kým nás podľa štatistiky Eurostatu trápia rôzne zdravotné problémy už od 55-ky, títo ľudia si ešte aj v stovke užívajú plnohodnotný život.

Podľa geriatra Štefana Kovala sa na dlhovekosti podieľa viacero vecí. „Sedemdesiat percent faktorov zabezpečujúcich dlhovekosť človeka súvisí so spôsobom života a len 30 % je v génoch,“ hovorí prednosta geriatrickej kliniky v Košiciach Štefan Koval. Podľa neho je štatistika u nás skreslená pre pol milióna obyvateľov, ktorí žijú svojbytným spôsobom života a v porovnaní s ostatnými sa dožívajú o dvadsať rokov menej.

„Nie všetci seniori sú chorí. Trvalú zdravotnícku starostlivosť potrebuje zhruba 20 % starých ľudí, narastá s vekom, zhruba po 75. roku života. Nie je potrebné vytvárať mýty o zlom zdravotnom stave obyvateľstva vo všeobecnosti,“ dodáva Koval. Výskumníci z National Geographic skúmali modré zóny, aby spoznali dôvod, čo ľudí drží pri živote tak dlho.

Pre storočných je veľmi dôležitá rodina, priatelia a spoločenský život. Často sú to ľudia, ktorí majú pevnú vieru, vyznávajú náboženstvo a svojmu životu vedia dať zmysel. To znamená, že sa každé ráno zobúdzajú s dôvodom na radosť.

Vo väčšine prípadov ide o nefajčiarov, ktorí sa však nebránia poháru vína alebo inému alkoholu, ale v miere. Stravu majú bohatú najmä na zeleninu, ovocie či strukoviny. Buď sú vegetariáni, alebo konzumujú ryby, len málokedy mäso. Často pracujú v záhrade, majú dostatok pohybu a nevystavujú sa stresu.

Tu žijú ľudia dlhšie

● ostrov Sardínia, Taliansko ● ostrov Okinawa, Japonsko ● mesto Loma Linda, Kalifornia ● polostrov Nicoya, Kostarika ● ostrov Ikaria, Grécko

Štefánia Gschillová (101) - Silná viera a jeden pohárik denne

Štefánia Gschillová sa narodila pred 100 rokmi v kysuckom Svrčinovci. Z deviatich súrodencov bola najstaršia, ale všetkých prežila. „Pamätá si naozaj všetko a dokáže rozprávať hodiny. Je čiperná a veľmi milujúca,“ povedala dcéra Jozefína Prívarová, u ktorej mama žije. Pani Štefánia bola vždy pracovitá a skromná.

„Bolo mi jedno, čo robím, musela som uživiť rodinu. Manžel mi zomrel, keď mal syn len sedem dní. Ale musela som sa pozviechať a ísť ďalej,“ prezradila nám starenka, ktorá sa vždy usmieva. Jej blízki hovoria, že práve neľahký život ju doviedol k dlhovekosti. Sama má aj iné vysvetlenie a svoj recept na dlhovekosť.

„Denne sa modlím a to mi dodáva silu. Bez viery by som bola stratená,“ vraví. Netají sa, že každý deň si dá pohárik, v ktorom je slivovica. Je to špeciálne namixovaný drink. „V poháriku je naozaj veľmi málo alkoholu, ostatné je voda,“ s úsmevom uzavrela pani Štefánia.

Michal Bucher (99) - Pokojný rodinný život a veselá myseľ

Ťahanovčan Michal Bucher sa narodil 4. novembra 1917. Hovorí, že za vysoký vek vďačí najmä pokojnému rodinnému životu, na ktorý mal šťastie už od detstva. Počas vojny musel pán Bucher narukovať, v maďarskej armáde slúžil na ruskom fronte. „Šťastie ma neopustilo a vrátil som sa domov živý a zdravý,“ vraví. S manželkou Annou mali štyri deti.

Ostala mu už len dcéra Mária (63), u ktorej žije. Kamaráti a spolužiaci sa už dávno pominuli. Michal však toto nerieši. Berie to ako prirodzený kolobeh života. Vychutnáva si každú chvíľku, ktorá mu je daná. „Rád chodím medzi školákov do miestnej školy a rozprávam im o vojne, ktorú som zažil na vlastnej koži. Aj im niečo zaspievam alebo zarecitujem,“ hovorí.

Aj vďaka spevu a veselej mysli sa nikdy nenudí. Rád sa bicykloval, chodil do prírody. „V jedle nie je vyberavý, zje všetko, čo navarím,“ prezradila nám starkého dcéra Mária. Dedko prikyvuje, že je to tak. „Okrem mäsa som vždy zbožňoval mlieko a šišky mojej mamičky. Nikdy som sa však neprejedal ani nefajčil. Mal som mieru v pití, jedle, ba dokonca aj v láske,“ poznamenal potmehúdsky. V nemocnici bol iba dvakrát. Raz keď ho potrápil žlčník a druhýkrát, keď mu vymenili opotrebovaný bedrový kĺb.

Imrich Gablech († 101) - Skromná strava, ale aj vyjednávanie s Pánbožkom

Imrich Gablech zomrel minulý mesiac vo veku 101 rokov. Narodil sa v Hrachovišti pri Novom Meste nad Váhom. Dva roky bol zavretý v ruskom gulagu, kde takmer zomrel od vyčerpania a hladu. Napriek tomu sa dožil vysokého veku. V roku 2009 sme sa ho opýtali, ako to dosiahol.

„Žiadny recept nie je. Niekto hovorí, že to je osud, ja hovorím, že to je Pán Boh. A určite musí mať človek dlhovekosť aj v génoch,“ povedal nám. Napriek tomu mal zvyky, ktoré dodržiaval: „Stravujem sa iba skromne. Už v mladosti mi najviac chutil čerstvý chlieb.“

Bol tiež veriacim katolíkom a pravidelne sa modlil. Popri tom tiež vyjednával. „Mne sa ešte nechce z tohto sveta. Preto vyjednávam: Pánbožko, prosím ťa, ešte ma tu chvíľku nechaj,“ hovoril.

Henry Allingham († 113) - Whisky, divoké ženya humor

Brit Henry Allingham bol jedným z posledných veteránov z prvej svetovej vojny. Zomrel v roku 2009 vo veku 113 rokov. Na konci života ho trápili problémy so zrakom, ale inak bol zdravý. Ešte aj po dovŕšení 110 rokov absolvoval desiatky návštev v školách, kde rozprával o hrôzach vojny.

Keď sa ho pýtali na recept na dlhovekosť, zvykol Allingham žartovať, že sú to „cigarety, whisky a divoké, naozaj divoké ženy – a tiež dobrý zmysel pre humor.“ Už vážnejšie potom hovorieval, že základom je starať sa o seba a vždy poznať svoje limity. „Mal som v živote dva vážne zdravotné kolapsy a zakaždým to bolo, keď som sa snažil urobiť prácu za troch. Držať sa v rámci svojich schopností je preto životne dôležité,“ dodal.

Zvyky ľudí, ktorí sa dožívajú vysokého veku

• majú bohatý rodinný a spoločenský život • fajčia menej • striedmo popíjajú alkohol (najčastejšie červené víno) • vo väčšine prípadov ide o vegetariánov • pravidelne sa hýbu • nestresujú sa • sú veriaci • životu dávajú zmysel a tešia sa z neho

Grécky ostrov Ikaria

Na gréckom ostrove Ikaria žije približne 8 000 ľudí. Priemerne sa dožívajú o 10 rokov viac ako zvyšok Európy a aj ich zdravie je vo vyššom veku lepšie. Jedným z nich je Stamatis Moraitis. Narodil sa na ostrove v roku 1915. Presťahoval sa do Ameriky, kde mu pred takmer päťdesiatimi rokmi diagnostikovali rakovinu pľúc.

Dávali mu nanajvýš šesť až deväť mesiacov života. Stamatis sa teda aj s manželkou rozhodol dožiť v Grécku. S priateľmi popíjal víno, pracoval v záhrade a povedal si, že aspoň zomrie šťastný.

Nestalo sa tak však ani po roku a teraz sa už len smeje, že ostal nažive aj takmer po polstoročí. Dodáva, že neje spracované potraviny a nikdy nepil víno z obchodu, nefajčil a nestresuje sa.