Slovensko prichádza o vzácne peniaze. Nebude to nakoniec miliarda, ako pred dvoma rokmi prorokovala Lucia Ďuriš Nicholsonová (46), ale „len“ 800 miliónov. Takú stratu vyrátala nová vláda Ľudovíta Ódora (46), keď sa pozrela na čerpanie eurofondov z minulého programového obdobia. Bývalá koalícia spolu s opozíciou ukazujú na exministerku investícií Veroniku Remišovú (47). Tá tvrdí, že za slabé čerpanie peňazí môžu ministri.
Peniaze z programového obdobia 2014 až 2020, sa môžu čerpať do konca tohto roka. Je jún a vyčerpaných je len 70 percent. Podľa správy ministerstva investícií treba do 31. decembra minúť, resp. vyčerpať ďalších 4,29 miliardy eur. „Keby išlo o vaše rodinné financie, takto by ste ich riadiť nechceli,“ podotkol trocha ironicky premiér Ľudovít Ódor. Vicepremiérka Lívia Vašáková pripomenula, že Slovensko investuje „do svojej budúcnosti“ v prvom rade európske peniaze. Kým v rámci Plánu obnovy patrí Slovensko k najlepším a tento rok by mohla byť už polovica peňazí na Slovensku. Nedá sa to však povedať o čerpaní eurofondov. „Vláda veľmi konkrétne požiadala ministrov, aby riešili problémy pri dočerpávaní starých eurofondov,“ zdôraznila.
Podľa materiálu, o ktorom vláda rokovala, sú projekty financované z európskych štrukturálnych fondov zazmluvnené na vyššiu sumu. Preto ich čerpanie vo veľkej miere závisí od prijímateľov a faktu, či sa im podarí svoje projekty aj úspešne dokončiť.
Presne 1,04 miliardy z nevyčerpanej sumy by sa mohlo využiť pri riešení energokrízy (program SAFE), na výdavky, ktoré súvisia s prvotným prijatím utečencov z Ukrajiny a ich integráciou na Slovensku (program FAST CARE), by sa mohlo presunúť 315,2 milióna eur. Tak by čerpanie eurofondov poskočilo takmer o desať percent. Do týchto dvoch programov by sa ešte mohli presunúť nedočerpané eurofondy.
Niektoré oblasti sú nastavené tak, že už nie je možné všetko zachrániť.
Podľa Vašákovej sú najväčšie problémy pri čerpaní veľkých investičných operačných programoch – integrovaná infraštruktúra, kvalita životného prostredia či integrovaný regionálny program. „Niektoré oblasti sú nastavené tak, že už nie je možné všetko zachrániť,“ upozornila. Veľké riziko prepadnutia vidí aj v programe, ktorý sa týka marginalizovaných rómskych komunít. „S ministrom vnútra budeme hľadať veľmi cielené riešenia, aby sme tieto peniaze vedeli ešte využiť,“ dodala. Takým je aj možnosť presunúť 15 percent prostriedkov na úrovni prioritnej osi v rámci operačného programu či fondu. Vysvetlila, že peniaze by mohlo zachrániť aj fázovanie, resp. rozdelenie projektov na dve fázy, pričom druhá fáza by sa končila v novom programovom období.
Vašáková hovorí, že Slovensku sa podarilo iniciovať program SAFE, teda možnosť presunúť peniaze z rizikových eurofondov na energokrízu. Rokuje sa aj možnosti, aby sa zúčtovanie mohlo posunúť. Považuje však za nereálne posunúť termín čerpania peňazí.
Nový vietor? Vláda bude míňanie eurofondov sledovať oveľa prísnejšie.Ako povedal minister investícií Peter Balík, dosiaľ nebola vyhlásená žiadna výzva z nového programovacieho obdobia, ktoré sa začalo v roku 2021 a Slovensko by malo minúť 12 miliárd eur. Za prioritu preto považuje vyhlásenie výziev v rámci operačného programu Slovensko. Podľa neho je to otázka najbližších dní.
Premiér vidí niekoľko dôvodov zlého čerpania eurofondov. Peniaze podľa neho nešli na projekty na začiatku programového obdobia, ale až na jeho konci. Ako dodal Ódor, potom sú problémy s kapacitami, keďže treba vyčerpať príliš veľa peňazí naraz. „A rastú aj ceny. Na konci programového obdobia viete za tú istú sumu kúpiť menej tovarov a služieb ako na jeho začiatku,“ dodal s tým, že peniaze „sme nedokázali využiť ani v zlých časoch v prospech ekonomického rastu“. Podpredsedníčka vlády Vašáková dodala, že na konci sa už peniaze investujú prakticky do hocijakých projektov.
Keď pred dvoma rokmi Ďuriš Nicholsonová verejne upozornila, že Slovensko malo viac využívať eurofondy v pandémii a príde približne o miliardu eur, vtedy jej stranícky šéf a líder SaS Richard Sulík sa verejne ospravedlnil Veronike Remišovej, predsedníčke strany Za ľudí a ministerke investícií. Tá dodnes trvá na tom, že za jej ministrovania „neprepadlo ani euro“. Dodáva, že v rámci regionálneho programu, ktorý „mala na starosti“, je zazmluvnených 120 percent všetkých prostriedkov.
akýto postup do budúcnosti odporúča aj Ódor s Vašákovou, aby sa tak podľa nich vytvoril akýsi vankúš v prípade pomalého čerpania peňazí.
Exministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) tvrdí, že nečerpaniu v budúcnosti by mala zabrániť reforma, ktorú robil rezort pod jej vedením. „Zrušili sme zbytočnú byrokraciu a zjednodušili sme kontroly verejného obstarávania,“ vyratúva s tým, že problém „starého“ obdobia je nečerpanie peňazí za minulých vlád. „Vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho za sedem rokov z 15 miliárd vyčerpali len štyri, naša vláda za tri roky takmer 7 miliárd,“ dodala s pripomienkou, že skrachoval aj operačný program na vedu a výskum, „pre korupciu sa musel zlúčiť s programom na betónovanie ciest“.
Kým vláda bude čerpanie tzv. starých eurofondov, ale aj „nakopnutie nového programovacieho obdobia“ sledovať na dvojtýždňovej báze, bývalá koalícia i opozícia hľadá vinníka. Zhodujú sa, že je ním práve Remišová. „Sme pápežskejší ako pápež, vyrobíme tisícstranovú ‚buchlu‘ a potom vznikajú agentúry, ktoré projekt spravia za dvadsať percent alebo úplatok,“ tvrdí Boris Kollár. Ako podčiarkol v relácii TV JOJ Na hrane, „prehnanou transparentnosťou sa podporuje korupcia“.
Na Remišovej argument, že po parlamentných voľbách sa podarilo vyčerpať viac peňazí ako predchádzajúce vlády, Kollár má jasnú odpoveď: „My sme mali šťastie, že sme eurofondy mohli presunúť a čerpať na kurzarbeit alebo pomoc Ukrajincom.“ Remišová však tvrdí, že z jej programov neprepadne ani euro, za nečerpanie sú podľa nej zodpovední jednotliví ministri.
Kde je najviac nevyčerpaných peňazí:
- operačný program Kvalita životného prostredia: 969 miliónov eur
- operačný program Integrovaná infraštruktúra: 1,92 miliardy eur
- Integrovaný regionálny operačný program: 798 miliónov eur
