Práve odvážne stanovisko Alojza Hlinu rozpútalo vášne šéfov niektorých strán. Bývalý predseda KDH to dnes totiž skúša na kandidátke SaS. No pri pohľade na súčasné predvolebné preferencie a pri vidine možnej budúcej koalície strany Roberta Fica s extrémistami, sa mu poriadne zdvíha tlak. Riešenie vidí v odchode menších politických subjektov z parlamentného súboja.

„Toto je prekliatie pravice. Išla sa spájať a nakoniec sa rozdelila,“ rozhorčene konštatuje Hlina a podčiarkuje, že&nbsp;„šancu treba dať. Ja som za! Nepodarilo sa? Treba vycúvať, pekne, korektne.“ Poznamenáva s tým, že takéto strany sa nezaujímajú o presadenie svojho vládneho programu, ako skôr o to, kto im preplatí volebnú kampaň.

Do svojho straníckeho exkolegu si pichol aj Igor Matovič. Pri pohľade na Eduarda Hegera z Demokratov mu je smutno. V statuse napísal, že každý súdny človek by na jeho mieste mal okamžite začať uvažovať o odstúpení. Tu treba pripomenúť, že ani OĽaNO nie je rozhodne v suchu. Ako koalícia potrebujú na zvolenie 7 % hlasov. A výsledky prieskumov im v tejto súvislosti skôr neprajú.

Ani Lucia Ďuriš Nicholsonová stranám s minivýtlakom nerozumie. „Je veľmi smiešne hrať sa na veľkého medzi malými,“ vyhlásila politička. Bývalá saskárka a šéfka strany Jablko je pritom jednou z mála, ktorá ochotne priznala nízke preferencie a spojila sa práve s Hegerovými Demokratmi. Tí však tiež v prieskumoch oscilujú dlhodobo pod prahom zvoliteľnosti. Napriek nepriazni verejnosti boj nevzdávajú a veria, že v septembri minimálne 5 % dosiahnu: „Kampaň sa rozbieha a my z boja neutekáme, práve naopak. Demokrati ponúkajú silný tím skúsených a osvedčených politikov,” odkazuje strana na čele so svojou líderkou Andreou Letanovskou.

Krušné časy zažívajú aj v ďalších stranách. Istú parlamentnú prítomnosť po voľbách dnes nemá ani Aliancia. Žalostnú podporu voličov má aj Maďarské fórum Zsolta Simona či spojenie Modrých s Most-Híd pod vedením Mikuláša Dzurindu. Aj šéf Mosta Lázsló Sólymos pre Plus JEDEN DEŇ odmietol vzdať sa predvolebného boja a naznačil, že je to OĽaNO, kto by mal držať jazyk za zubami s odkazom: „Ten, ktorý najviac pomáhal Ficovi počas uplynulých štyroch rokov, bol práve Matovič.“ Sólymos zároveň pripomenul, že „demokraticky rozmýšľajúci maďarskí voliči na Slovensku by mali mať alternatívu voliť takú stranu, ktorá zastupuje ich záujmy“.

Ešte pripomíname, že z menších strán sa ledva nad 2 % dostali iba Aliancia a Demokrati. Takzvanú parlamentnú istotu však nemajú ani SaS, SNS, KDH či Sme rodina. Prakticky platí, že s určitosťou päťpercentné kvórum prekročia iba tri strany: Smer-SD, Hlas-SD a Progresívne Slovensko.

Politológ Miroslav Řádek priznáva, že odchod malých strán z boja by napríklad Smeru vedel uškodiť, no na to môže byť už prineskoro. „Samozrejme, že aj tie menšie strany majú šancu uspieť vo voľbách. Avšak je škoda, že toto Matovič s Hlinom pochopili až teraz. Keby to pochopili pred pol rokom, dnes by možno politická mapa vyzerala úplne inak,“ dodáva s tým, že takéto tvrdenia by mali vychádzať z úst významnejších lídrov, ktorí majú reálnu šancu o voľbách rozhodnúť.

Preferenčné prepadáky v politike: Mizivú šancu vo voľbách maskujú siláckymi rečami