Zelený štvrtok – je zrejme pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. Iné vysvetlenie hovorí, že názov pochádza z germánskeho bohoslužobného názvoslovia, zo slova greinen – nariekať. V starej cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. Hriešnici sa podobali suchým ratolestiam, ktoré sa pokáním a rozhrešením zazelenali na strome cirkvi.

Začíname špenátom

Na niektorých miestach sa v tento deň používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporoval názov tohto dňa. U nás sa konzumuje predovšetkým špenát.

Veľký piatok – pripomína smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok. Čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa večera Pánova. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša. Počas neho kresťania dodržiavajú prísny pôst. Zachováva sa pôst – nejedáva sa mäso.

Biela sobota – Ježiš bol pochovaný do hrobu. V chrámoch sa nekonajú služby Božie.

Na záver odmena

Veľkonočná nedeľa (Pascha) – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. Pascha pochádza z hebrejského slova pesach – prechod. Za ten sa považovalo vyslobodenie Izraelitov z Egypta, keď ich Mojžiš zo zajatia previedol s pomocou Boha cez Červené more. Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha stala symbolom prechodu Ježiša Krista zo života do smrti a späť.

Veľkonočný pondelok alebo aj Pondelok Baránka na pamiatku, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. Posledný deň Veľkej noci je známy šibačkou, oblievaním dievčat, rozdávaním kraslíc, čokoládových zajačikov a kuriatok. Tieto zvyky nemajú kresťanský pôvod.