Môže sa podpredseda parlamentu aj strany tešiť alebo by mal byť podľa odborníkov opatrný? Najväčšiu podporu má stále hnutie OĽaNO. Podľa májového prieskumu pre televíziu Markíza na vzorke 1 011 respondentov by ho volilo 21,8 % voličov, no vo veľmi tesnom závese by sa umiestnila prípadná nová strana Petra Pellegriniho. Hlas by jej odovzdalo až 21,4 % ľudí. Smer pod vedením Fica by obsadil až tretiu priečku so ziskom 9,6 %  hlasov. Do parlamentu by sa dostali aj Sme rodina 8,8 %, ĽSNS 8 %,  SaS 7,1 % a Progresívne Slovensko so ziskom 5,5 % hlasov.

Najsilnejšia opozičná strana takýto scenár komentovať nechce. „Strana SMER-SD sa k prieskumom štandardne nevyjadruje. A tak to bude aj v tomto prípade,“ odkázal hovorca Smeru Ján Mažgút. Pellegrini bol však evidentne spokojný. „Som veľmi pozitívne prekvapený, nečakal som, že by ľudia mohli reagovať takýmto spôsobom. Preferenčné hlasy sú asi vyjadrením žiadosti občanov, že by chceli podporiť štýl a formu politiky, akú prezentujem ja. Ak by to takto mysleli,  asi by som mal premýšľať, ako do budúcnosti tejto ich požiadavke vyhovieť,“ povedal. V kuloároch sa pritom špekuluje, že Pellegrini už pripravuje vznik novej strany.

Podpredseda Smeru Richard Raši (49) dúfa, že situácia povedie k skorému zvolaniu predsedníctva a k vnútrostraníckej diskusii, ktorá podľa neho absentuje. „Máme lídra, ktorý má obrovskú dôveru ľudí, čo sa potvrdilo nielen vo voľbách, ale aj v prieskume Focusu. Ak sociálnodemokratické myšlienky a politika nemá byť odsúdená na opozíciu, musíme do strany priniesť nový moderný vietor, a tým je Pellegrini. Má moju plnú podporu,“ povedal.

Tlačová konferencia Smer-SD k volebným výsledkom.
Tlačová konferencia Smer-SD k volebným výsledkom.
Zdroj: Facebook / Smer-SD

To sa však nepozdáva Ľubošovi Blahovi, ktorý verne stojí po boku svojho straníckeho šéfa. „Som ľavičiar, vlastenec a podstatné pre mňa je, aby sa Smer posúval doľava, čo dosiahne iba na čele s Ficom, a nie s Pellegrinim,“ vyhlásil s poznámkou, že Pellegrini reprezentuje skôr liberálnejšie euroatlantické názory.

Politológ Miroslav Řádek by sa na mieste Pellegriniho ešte veľmi neradoval.  Upozorňuje totiž, že prieskumom sa iba zisťovala predbežná voličská podpora novej politickej strany. „Tá je však hypotetická, keďže okrem mena lídra o novej strane nie je nič známe. Zásadnejší význam má prieskum dovnútra Smeru-SD ako signál pre členov o tom, ktorý líder má lepšie šance udržať podporu voličov pre Smer-SD,“ uviedol odborník.  

Na snímke Doc. PhDr. Radoslav Štefančík, MPol. Ph.D. - slovenský politológ a vysokoškolský pedagóg, dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Na snímke Doc. PhDr. Radoslav Štefančík, MPol. Ph.D. - slovenský politológ a vysokoškolský pedagóg, dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Zdroj: Martin Mikláš

Politológ Radoslav Štefančík je však väčší optimista.  „Niektoré strany sa po vzniku pohybujú na úrovni 3-4 percent a jeho strana by sa razom stala druhou najsilnejšou stranou, a to len v tesnom závese za OĽaNO,“ povedal s dôvetkom, že ak teraz niekto ťahá za kratší koniec, tak je to podľa neho Robert Fico.

Všetko je relatívne:

Z relatívne vysokých preferencií  sa krátko pred voľbami tešila aj strana Za ľudí pod  vedením Andreja Kisku (57), keď dosahovala viac ako 8 %. Vo februárových voľbách ju napokon volilo iba 5,77 % voličov, a tak sa do parlamentu dostala doslova s „odretými ušami“. Podľa posledného májového prieskumu agentúry Focus by sa už Kiskovej strane cez brány parlamentu prejsť nepodarilo a skončila by so ziskom 4,3 % voličských hlasov.

Prečítajte si tiež: