Lebeda uznáva, že zasadnutie vlády v Hnúšti je prestíž, či vládne Fico, Radičová, alebo hocikto iný. „Vláda na takýchto zasadnutiach zvykne ohlásiť aj nejakú výnimočnú dotáciu pre mesto, v ktorom zasadá. Musím povedať, že Mesto Hnúšťa svoje príjmy prejedá a väčšie investície nedokáže riešiť samé. Už roky čaká len na dotácie a milodary vlády,“ tvrdí.

Podľa neho zasadnutie vlády v Hnúšti treba vnímať aj politicky. „Ako pokus primátora dobehnúť 3 málo aktívne roky zvýšenou aktivitou v 4. roku mandátu. Osobne nemám rád tento štýl politiky, v ktorom sa maká len posledné mesiace pred voľbami, ale ľudia majú krátku pamäť a primátorovi Michalovi Bagačkovi to vyšlo už štyrikrát po sebe a v súčasnosti je primátorom Hnúšte už 16 rokov,“ objasňuje Roman Lebeda.

Prečo zasadali v mestskom úrade?

Vláda zasadala v priestoroch mestského úradu, pretože priestory v kultúrnom dome boli vyhodnotené ako nevhodné. „Ako je možné, že mesto je neschopné zrekonštruovať jednu sálu už niekoľko rokov. Po peknom reprezentačnom priestore je v meste dopyt. Ľudia, ktorí prídu do týchto priestorov na ples sa chodia fotografovať do vestibulu s turistickým infocentrom. Smutné je, že vestibul je najkrajším priestorom kulturáku,“ pokračuje ďalej.

Ako je to s Akčným plánom?

Vláda rokovala aj o takzvanom Akčnom pláne, ktorý má pomôcť najchudobnejším okresom. Tieto vyberali na základe percentuálnej miery nezamestnanosti. Najprv malo ísť o 4 okresy. Rimavská Sobota a Revúca boli ich súčasťou a počítalo sa s masívnou podporou pre tieto okresy a smerovaním investorov do týchto hladových dolín.

„Neskôr ich rozšírili až na 12 okresov, ktoré mali dostať špeciálne dotácie na nové pracovné miesta, zníženie odvodov pre zamestnávateľov a podobne. Vláda túto podporu ohlásila ešte na konci roka 2015, za vyše 2 roky sa v Hnúšti zatiaľ nepodarilo realizovať takmer nič. Neskôr sa podpora rozšírila až na 17 okresov. Podstatným problémom je, že lobistom a špekulantom sa podarilo medzi hladové doliny zaradiť aj okresy, ktoré nie sú hladové. Spomeňme napríklad Kežmarok – okres susediaci s okresom Poprad. Ľudia z okresu Kežmarok, ktorí chcú pracovať majú široké možnosti – v 10 km vzdialenom Poprade, v ktorom je nezamestnanosť nižšia ako 5%, alebo v tatranských strediskách s rozvinutým cestovným ruchom. Kamarátku z Hnúšte prijali v jeden deň pohovorov do 4 hotelov ako recepčnú. Takže kto z okresu Kežmarok chce pracovať, si prácu nájde a nie je to na montážnej linke - čo sa o našom okrese nedá povedať, pretože najbližšie mesto od Hnúšte, kde sa dá zamestnať za normálny plat je Zvolen a Banská Bystrica (80-90 km). V tejto konkurencii veľký investor do okresu Rimavská Sobota bez priameho zásahu vlády nepríde,“ myslí si Lebeda.

„Vyberie si iný región, s lepším dopravným napojením, ale rovnakým akčným plánom a rovnakými dotáciami. Dať do rovnakého vreca okres Rimavská Sobota a okres Kežmarok, alebo okres Košice - okolie je absurdné! Je to ako keby máte ísť do boxérskeho ringu a môžete si za súpera vybrať Mike Tysona, alebo invalidného dôchodcu. Rovnako okresy Veľký Krtíš a Lučenec sa s pracovnými príležitosťami v okresoch R. Sobota, alebo Revúca nedajú porovnávať,“ dopĺňa.

Tvrdý odkaz: Nechceme tu nechať svoje rodiny!

Vláda hovorí podľa Romana Lebedu o podpore chudobných okresov, no má to háčik.

„Zákonom so vláda protirečí. Napríklad novelou Zákona o službách zamestnanosti, kde ide odmeňovať ľudí za to, že sa presťahujú za prácou. Nie páni ministri, my nechceme z Hnúšte odísť žiť do Galanty a dostať za to jednorázový príspevok 4000 eur. My chceme mať prácu za plat, z ktorého sa dá slušne žiť tu doma. Nechceme ani dochádzať do Nemecka a Rakúska. Nechceme tu nechať svoje rodiny, nechceme aby sa naše rodné mestá a dedinky vyľudnili. Chceme naspäť časy, keď tu fungovalo podnikanie, keď ľudia chodili do reštaurácií a barov, za kultúrou a nemuseli v ruke obracať každú korunu dvakrát. Takýmto zákonom ste určite nepomohli chudobným okresom. Som prekvapený, že za zákon podporujúci vyľudňovanie chudobných okresov, hlasoval aj primátor Hnúšte Michal Bagačka,“ zdôrazňuje Roman Lebeda, ktorý verí, že dotácie od vlády dostanú do rúk poctiví podnikatelia a budú určené na tvorbu dlhodobých pracovných miest a nie na úrovni minimálnej mzdy.

„Verím, že sa nedostanú do rúk miestnym špekulantom cez dohodnuté kamarátšafty za úplatky a na bludné projekty nesúvisiace s nezamestnanosťou. Napríklad vytvorenie multikultúrneho a spoločenského centra v Hnúšti za 1,5 milióna eur. Radšej zrekonštruujte kultúrny dom a ostatné peniaze využite konečne na postavenie domova dôchodcov. Nezamestnanosť v okrese sa nevyrieši dotovaním firiem, ktoré za 10 000 ušitých párov topánok zaplatia zamestnancovi 370 eur. Treba si uvedomiť, že veľkú časť nezamestnaných tvoria neprispôsobiví, ktorí robiť nechcú a nebudú a na to aby sa vrátili domov šikovní mladí ľudia je potrebné budovať iné odvetvia, ako len výrobu káblikov a puklíc,“ hovorí viceprimátor.

Podľa jeho slov je samotný akčný plán dobrá vec. „Len sa s tým preboha pohnite! To, že po diaľnici do R. Soboty sa už naša generácia zrejme nestihne previezť sme už pochopili, ale aspoň by sme radi, keby sa naše mestá vrátili aspoň na úroveň pred 15 rokmi, keď sa tu ešte dalo žiť. Ja som teraz 85 kilometrov od Hnúšte v práci a verím aj s ďalšími mladými ľuďmi a rodinami, matkami rodín, ktoré opatrujú v Rakúsku, Nemecku, Anglicku, že sa budú môcť vrátiť domov a zveľadovať náš región prácou aj plácou, akú si zaslúžia,“ dodal.