V rozhovore sa dočítate:
- Či hrozí rozpad Za ľudí
- Čo môže za protivládne protesty
- Či budú politici vyvodzovať zodpovednosť za reči o vakcinácii
- Prečo ľudia veria hoaxom
Ako vyzerá situácia v našom parlamente?
Řádek: – Ak by som to mal zovšeobecniť, tak bohužiaľ, a to budem trošku nadnesenejší, ale nemyslím si, že by slovenský parlament bol niekedy v takom zlom zložení, ako je to v súčasnosti. Len na okraj poviem, že je zložený z rôznych osobností, ktoré sme mali možnosť vo verejnom živote spoznať v iných oblastiach, či už je to v oblasti kultúry, športu, podnikania a podobne. Ale možno tieto osobnosti by urobili lepšie, keby zostali pri svojich pôvodných profesiách a nevenovali sa politike. Pretože to, čo vidíme v súčasnosti naprieč politickým spektrom a pri takmer všetkých politických stranách, je úžasná politická nekvalita.
Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:
Prečo?
Řádek: – Nemusím sa, myslím, teraz zdĺhavo vyjadrovať na adresu politických lídrov, ale ak sa pýtame priamo na slovenský parlament, tak podľa mňa je v súčasnosti slabým článkom slovenskej demokracie. Súčasní zastupitelia Slovákov a národnostných menšín v Slovenskej republike predvádzajú skôr hulvátsky cirkus ako reálne zvažovanie rozhodnutí zo strany štátu asi v najťažšej chvíli za minimálne ostatných tridsať rokov a existencie Slovenska ako takého.
Sme rodina sa stavia mierne do opozície. Môžeme s príchodom tretej vlny pandémie očakávať ďalšiu?
Řádek: – A či môže vzniknúť vládna kríza? Musím povedať, že je to štandardnou súčasťou súčasnej vládnej koalície a síce, že ohrozenie krízou je permanentné, pretože sme mali za ostatný vyše rok možnosť pozorovať vážne politické spory, ktoré mohli mať rôznu podobu a často boli aj dôvody politickej krízy malicherné a navyše neboli ani také vecné, ako boli o osobnostiach a o vzťahoch medzi nimi vo vládnej koalícii.
Čaká nás podľa vás rozpad strany Za ľudí?
Řádek: – Čo sa týka strany Za ľudí, ja to vnímam od neúspešného v úvodzovkách palácového prevratu Márie Kolíkovej, šance na zotrvanie strany Za ľudí v nejakej politickej budúcnosti po nasledujúcich parlamentných voľbách ako veľmi malé. Pretože Veronika Remišová si veľmi realisticky mocensky upevnila pozíciu, Mária Kolíková sa snažila o nejakú komunikáciu, ale vzťahy medzi nimi sú už, zdá sa, nereparovateľné. Nemyslím si, že by táto dvojica dokázala fungovať v jednej strane a je možné, že sa napríklad ešte v priebehu tohto roka ukáže, že ani nie v tejto vláde.
Ako to vnímate vy, pani Porubänová? Máme tu na jednej strane očkovaciu kampaň, ľudia protestujú v uliciach a politickú scénu zmieta akási kríza alebo zatiaľ chaos.
Porubänová: – Áno, ten trvá už niekoľko mesiacov. Myslím si, že celá táto politická nestabilita a neistota s očakávateľnými dosahmi na činnosť a fungovanie konkrétnych politických strán sa deje na pozadí alebo v sprievode toho, čo je primárne a to je naozaj bytostné ohrozenie verejného zdravia a tretia vlna covidu, ktorá nás nezvratne očakáva.
Čo je v tomto prípade najdôležitejšia vec, na ktorú je potrebné sa sústrediť?
Porubänová: – Primárna je otázka verejného a individuálneho zdravia a otázka vakcinácie či dodržiavanie opatrení. Je najvyšší čas a je potrebné, aby si to uvedomili aj naši politickí aktéri, že túto jeseň sa bude hrať o veľa a treba, aby si to uvedomili aj politici. A nebude to len v politickom význame, ale aj v zdravotníckom. Stále zdôrazňujem, že pokiaľ ide o udržanie verejného zdravia, mala by sa pertraktovať táto otázka ako otázka prežitia. Pretože ten zlý príklad, ktorý zo západných krajín prichádza, nás uisťuje v tom, že je minimálna šanca pri tejto zaočkovanosti, že sa nevyhneme fatálnym dôsledkom ďalšej vlny pandémie.
Správa sa Veronika Remišová v strane Za ľudí ako Igor Matovič, keď sa nechcel vzdať funkcie premiéra?
Řádek: – Je to zaujímavá paralela. Nazdávam sa, že je vhodné porovnávať ich politické správanie alebo štýl. Pokiaľ boli obaja v opozícii, tak boli veľmi veľkými kritikmi silovej realistickej politiky. Zároveň neboli úplne priateľmi straníckeho života a budovania politických strán. Jediný menší rozdiel medzi Igorom Matovičom a Veronikou Remišovou je ten, že Remišová mala aspoň ako taký úprimnejší záujem alebo aspoň vytvárala dojem, že rozumie tomu, že v politike majú priestor a základné rozhodovacie právomoci politické strany. A že myslela vážne, že chce byť líderkou politickej strany a nielen nejakého spolku priateľov a priateľov priateľov. Nateraz sa zdá, že tie rozdiely sú veľmi malé, možno ešte s jedným dosahom a síce, že zatiaľ čo v predchádzajúcich mesiacoch som dostával veľa otázok na hodnotenie Igora Matoviča či už ako predsedu vlády, v súčasnosti ako ministra financií, alebo všeobecne ako predstaviteľa politického života.
Obaja sa však prepadávajú v prieskumoch politických preferencií. Majú podľa vás napriek tomu politickú budúcnosť?
Řádek: – Musím povedať, že napriek jeho doterajšiemu svojráznemu pôsobeniu si udržiava ešte nejakú podporu verejnosti. Prepadá sa síce v prieskumoch verejnej mienky ako politik, ako postava, ale jeho hnutie OĽaNO je ešte stále pravdepodobne s desiatimi percentami relevantnou politickou stranou. Tu je, zdá sa, Veronika Remišová komunikačne úplne stratená, pretože nech urobí čokoľvek, tak za to prirodzene môže dostávať zo strany opozície alebo záujmových skupín a verejnosti kritiku, ale zdá sa, že tú kritiku nevie dostatočne odrážať a nevie dostatočne jasne vysvetľovať svoje konanie a práve preto sa jej strana nachádza už pravidelne v prieskumoch verejnej mienky pod prahom znovuzvolenia do Národnej rady Slovenskej republiky.
Z tohto sa zdá, že Veronika Remišová je jedným z najnedôveryhodnejších politikov. Prečo si myslíte, že to tak je?
