Okrem únikov informácií sa prstom ukazuje na mimoriadne tvrdé policajné zásahy. Tie otvorene kritizujú advokáti, politici aj bývalí vyšetrovatelia. Sťažnosť na neprimeraný zásah polície mala podľa medializovaných správ podať rodina Brhelovcov, kde mali kukláči mieriť samopalmi na mladistvého chlapca či 84-ročnú ženu. Počas zatýkania Jaroslava Haščáka v budove Penty kukláči mierili zbraňami na radových zamestnancov. Nemáte pocit, že v podobných prípadoch ide o policajnú nadprácu?

- Čo sa týka rodiny Brhelovcov mám informáciu, že plánujú podať trestné oznámenie, takže toto zrejme bude predmetom preskúmavania. Úrad inšpekčnej služby potom, čo bolo prezentované, začal robiť previerku zákonnosti postupu. Tu však treba jednoznačne povedať, že pri policajných zásahoch vo veci zločinov obzvlášť závažného charakteru sa policajti správajú presne tak, ako sú nacvičení.

Iste, my môžeme diskutovať, či teoreticky niekde nebola prekročená hranica, ale toto často vidíme až po samotnom zásahu. Že tam, napríklad, nebola hľadaná osoba alebo, že nikto nebol ozbrojený. O prítomnosti zásahovky vždy rozhoduje samotný vyšetrovateľ, čo, samozrejme, posudzuje na základe druhu trestného činu, ktorý je predmetom konania a ďalších operatívnych informácii. Je tu veľa faktorov.

Bývalý vyšetrovateľ Jozef Šátek v jednom zo statusov na sociálnej sieti napísal, citujem: „Pán Kovařík, a prečo sa nepochválite výsledkom vášho psychofyziologického vyšetrenia na detektore lži, kde ste odpovedal na otázky korupcie či úniku informácií koncom roka 2004? Ja si ho pamätám.“ Môžete prosím priblížiť o čo išlo a aký bol výsledok?

- Pán Šátek bol vtom čase riaditeľom úradu, v ktorom nariadil previerky. Ja som sa im podrobil a cez ten detektor som prešiel. Aby ste mali predstavu o čom hovoríme: Policajt, ktorý sa niečomu podobnému podrobí, je pod veľkým tlakom. Obrazne vás tam vyzlečú donaha, otáčajú na všetky strany a na konci je z toho posudok, ktorý je utajovaného charakteru.

Je super, že pán Šátek ma po 16 rokoch obkydáva z vecí, ktoré nemajú reálny základ a je mi ho v tomto smere ľúto. Predsa ak videl na detektore nejaký problém, tak ho mal riešiť. So záverom sa oboznámil on, ja som s ním nikdy nebol oboznámený.

 Na záver ešte otázka v súvislosti s pandémiou COVID-19. Lockdown zdá sa, nezabral, takže ako bude v najbližších dňoch nápomocná polícia? Chystáte sa nejakým naozaj viditeľným, možno až represívnym spôsobom zasahovať voči ľuďom, ktorí ignorujú pravidlá?

- Polícia má v čase pandémie oprávnenie aj povinnosť vykonávať kontrolu nad dodržiavaním pandemických opatrení. Nemení však taktiku z pohľadu represie. Zvýšili sme počty policajtov vykonávajúcich kontroly a zároveň operatívne upravujeme miesta, kde sa kontroly vykonávajú. Každé pochybenie posudzujeme individuálne podľa závažnosti porušených pravidiel. Našim cieľom však nie je rozdávať pokuty, ale presvedčiť ľudí, aby sa chránili a pravidlá dodržiavali.

Minister vnútra Roman Mikulec a nový prezident Policajného zboru Peter Kovařík počas tlačovej konferencie k jeho vymenovaniu 28. januára 2021 v Bratislave.
Zdroj: TASR / Jakub Kotian

Čo je v tejto súvislosti najčastejší problém, s ktorým sa polícia stretáva a aké vysoké sú pokuty?

- Najčastejšie riešime rúška. Tu sa v drvivej väčšine prípadov bavíme o pokutách vo výške 10, možno 20 eur. Najnebezpečnejšie je porušovanie karanténnych opatrení u infikovaných osôb a tu už do úvahy prichádza aj trestné konanie pre úmyselné šírenie nákazlivej choroby. Nehovoríme teda o pokute, ale o trestnom čine a v čase núdzového stavu prichádza do hry aj trest odňatia slobody až na osem rokov.

Mohlo by vás zaujímať: