Zákon na podporu nájomného bývania prešiel do druhého čítania. O vízii výstavby a sprístupnenia finančne výhodného podnájmu pre občanov Slovenska hovorila koaličná Sme rodina už pred minuloročnými voľbami. „Štátne nájomné byty sa dostali aj do Programového vyhlásenia vlády a my tento sľub splníme,“ dušoval sa predseda hnutia Boris Kollár ešte počas minuloročnej jesene. V máji šéf Sme rodina s podpredsedom vlády pre investície Štefanom Holým návrh zákona predstavili na pôde Národnej rady. Na rokovanie parlamentu sa dostal koncom júla na mimoriadnej schôdzi. Návrh predložil poslanec hnutia Miloš Svrček, a aj keď s výhradami, podporilo ho 79 koaličných poslancov.

Do roku 2030 sa má podľa návrhu zákona postaviť na Slovensku až 100-tisíc nájomných bytov, ktoré majú pomôcť ľuďom k vlastnému domovu. Cenovo pritom bude takéto bývanie výhodné. Napríklad dvojizbový byt v Trenčianskom kraji s rozlohou 55 m2 má nájomcu stáť iba 233 eur mesačne, pričom trhová cena je okolo 500 eur. Podľa návrhu zákona sa k bytu môže dostať ktorýkoľvek plnoletý občan Slovenska bez ohľadu na jeho príjem. Nesmie však mať podlžnosti v daňovom úrade, zdravotnej a sociálnej poisťovni alebo byť v exekúcii. Byt takto môže získať najviac na 25 rokov.

Téma štátnych nájomných bytov vola jedným z pilierov predvolebnej kampane hnutia Sme rodina.
Zdroj: Pavel Neubauer

Na výstavbu a prenájom takýchto bytov sa má zriadiť Agentúra na podporu štátneho nájomného bývania. Tú budú vlastniť ministerstvá dopravy, práce a Úrad vlády. „Členmi agentúry sú zakladatelia a investiční partneri,“ píše sa v zákone. Avšak za záväzky agentúry nebudú zodpovedať jej členovia, ale priamo Slovenská republika.

Agentúra má podľa návrhu zákona fungovať z viacerých zdrojov – napríklad z členských príspevkov, rozpočtu alebo iných peňazí. Zároveň združí investičné ponuky. Investiční partneri, ktorí sú podľa návrhu právnické osoby so sídlom v Európe, ale aj mimo nej, by mali podľa návrhu zákona dodať financie na nájomné bývanie, pričom by sa im malo znížiť DPH na 5 percent. Zriadiť sa má aj garančný fond, do ktorého poskytne prvý finančný príspevok agentúra. Tá zároveň zriaďuje a vykonáva správu registra nájomcov na uzatvorenie nájomných zmlúv. Cez garančný fond sa majú vyplácať podlžnosti nájomcu voči prenajímateľovi, za ktorým stojí investor.

Riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák upozorňuje na problém po vytvorení agentúry pre nájomné byty: „Oslobodenie od dane, ktoré sa spomína v návrhu zákona, by v praxi znamenalo zníženie príjmov samospráv, čo ohrozuje už aj tak ekonomicky podlomenú stabilitu miest a obcí.“ Podľa Svrčekovho návrhu by sa totiž pre investorov mala znížiť DPH na 5 percent pre dodanie stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba alebo časť stavby stojí. Možné zníženie DPH kritizujú aj koaliční poslanci, ktorí zákon poslali do druhého čítania. Poslanci zhodne tvrdia, že otázne časti sa musia odstrániť. „Vidím nebezpečenstvo v tom, že nižšia DPH môže byť zneužívaná formou nadmerných odpočtov,“ povedal poslanec klubu Za ľudí Tomáš Lehotský pre Denník N. Poslanec klubu SaS Peter Cmorej zas tvrdí, že návrh si vyžaduje širšiu odbornú diskusiu. Zákon má podľa predloženého návrhu začať platiť už v októbri.

Obaja poslanci tiež upozornili, že v predloženom návrhu zákona je viacero nejasností, napríklad ako sa bude voliť riaditeľ agentúry. Výhrady má aj hnutie OĽaNO. „Predmetný zákon je v druhom čítaní a máme čas na vyriešenie všetkých nejasností, o ktorých hovoria koaliční partneri, ale aj ministerstvo financií,“ napísalo hnutie pre denník Pravda. Podobný postoj zaujala aj SaS. Proti návrhu sa postavil aj nezaradený poslanec Tomáš Taraba. „Je to zákon, ktorý je podporou developerov. Následkom tohto zákona bude zvyšovanie cien bytov pre všetkých ľudí, ktorí si chcú kúpiť byty prostredníctvom hypotekárnych úverov,” povedal poslanec. Jedným dychom dodal, že Kollárovo hnutie chce podľa neho zvýhodňovať developerov, čo je v rozpore s európskou legislatívou.

Štátne nájomné bývanie sa pritom podľa Kaliňáka dá riešiť omnoho jednoduchšie. Stačí si vraj vziať príklad zo susedného Česka, kde agentúra dáva obciam a mestám bezplatne voľné štátne pozemky a nevyužité budovy. „Kúpa pozemku sa počíta do výšky obstarávacej ceny a od nej sa odvíja výška nájomného. Preto prevod pozemku alebo budovy zo štátu na samosprávu by znížil obstarávaciu cenu a urobil by byty z hľadiska výšky nájmu dostupnejšími,“ povedal Kaliňák s tým, že okrem Svrčekom navrhovanej agentúry tu už máme Štátny fond rozvoja bývania, ktorý má na účte na podporu nájomného bývania a výstavbu sociálnych zariadení viac ako 1,2 miliardy eur.