O nepostačujúcej legislatíve v 90. rokoch sme počúvali aj počúvame veľa. Dnes je legislatíva na úplne inej úrovni. Stíhanie zločincov na najvyšších miestach chýba. Príkladom je aj Trnka/Kočner. Ako túto situáciu vnímate vy?

V prípade Trnku a Kočnera sa medializovali informácie, ktoré potvrdili, že boli veľkí kamaráti, ale ak si niekto myslí, že o obsahu ich komunikácie mali informácie prokurátori, tak sa veľmi mýli. O tom, čo je dnes známe, nemal žiaden prokurátor, ktorý s nimi nespolupracoval, ani tušenia. Ja som robila na prípadoch, za ktorými stáli organizované skupiny, ale o tom, že by tam bolo dáke prepojenie na Kočnera, som nemala ani tušenia. O tom, že by vystupovali v dákych kauzách, neboli informácie. O tom, čo robili, vedia len oni sami a ľudia, ktorí s nimi na tomto spolupracovali. To všetko bude zrejme predmetom ďalšieho dokazovania.

Ako tento údajný vzťah medzi Trnkom a Kočnerom vnímate vy?

Ako preukázateľný, keďže on ho nikdy nepopieral. Z obsahu tohto textu  som, pochopiteľne, šokovaná a znechutená. Samozrejme, nielen z častí, ktoré sa týkajú Trnku, ale z toho, že sa tam nachádza celá masa ľudí, ktorí patria medzi sudcov, ale aj prokurátorov. Som presvedčená, že Threema je legitímny dôkaz, pretože bola zaistená procesne použiteľným spôsobom a mám dôveru v prokurátorov, ktorí sú často pri zabezpečovaní dôkazov. Zároveň je množstvo spôsobov, ako tieto komunikácie verifikovať vo vecných, ale aj časových súvislostiach. Samozrejme, že to hovorím na základe dostupných informácií, pretože spisovým materiálom nedisponujem.

Vy sa v knihe Proti zločinu vyjadrujete, že práca prokurátora je veľmi osamelá, keďže o svojich prípadoch komunikovať nesmie. Ako vnímate úniky zo spisov a zverejňovanie informácií, či už v prípade vraždy Jána Kuciaka, alebo úniky v kauze Gorila?

Sú to dve kategórie únikov. Mala som primárne na mysli vynášanie informácií, na ktoré som vždy dávala veľký pozor. V rokoch 2001 až 2004 som pracovala so 40-členným tímom, kde bolo kľúčové, aby k vynášaniu informácií nedochádzalo, pretože by to najpravdepodobnejšie zmarilo vyšetrovanie. Iná situácia je konanie na súde, keď sa prikláňam k názoru, že médiá by sa k týmto informáciám nedostali a nenakladali by nimi takýmto spôsobom, ak by to malo mariť vyšetrovanie. Vzhľadom na verejný záujem je táto informovanosť o stave spravodlivosti, súdnictva a prokuratúry mimoriadne dôležitá. Nevnímam ich ako zasahovanie do vyšetrovania.

ŽENSKÁ ZOSTAVA Bývalá prokurátorka Eva Mišíková, vľavo, a redaktorka PLUS 7 DNÍ Ľudmila Lacková pracovali na knihe tri roky.
ŽENSKÁ ZOSTAVA Bývalá prokurátorka Eva Mišíková, vľavo, a redaktorka PLUS 7 DNÍ Ľudmila Lacková pracovali na knihe tri roky.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO