Varovný prst nad vhodnými adeptmi na Ústavný súd dvíhajú nielen odborníci, ale aj mimovládne organizácie. Dôvodom je to, že táto inštitúcia je mimoriadne dôležitá. Organizácia Via Iuris nevidí problém v tom, že by sa do sudcovského talára dostal bývalý alebo aktívny politik. Dôležité je preskúmať ich nestrannosť a nezávislosť. „Čím je však silnejšie spojenie kandidáta so straníckou politikou, tým viac môžu vznikať tieto pochybnosti,” vysvetlila advokátka Kristína Babiaková z Via Iuris. Preto je napríklad medzi Robertom Ficom a Radoslavom Procházkom rozdiel. „Funkciu ústavného sudcu by nemala zastávať osoba, ktorá je dlhodobo premiérom alebo predsedom najsilnejšej vládnucej politickej strany, keďže pri nej by jednoznačne existovali pochybnosti o jej nezávislosti a nestrannosti,” dodala Babiaková.

Jednotliví uchádzači musia najprv prejsť verejným vypočutím v ústavnoprávnom výbore. Ten sa začne 23. januára. Samotná voľba 18 kandidátov na sudcov sa uskutoční na parlamentnej schôdzi so začiatkom 29. januára. Následne budúcich sudcov vymenuje do funkcie prezident. Deviatim vymenovaným ústavným sudcom začne plynúť 12-ročné funkčné obdobie dňom zloženia sľubu ústavného sudcu.

Ktorí politici majú záujem o Ústavný súd:


1. Robert Fico (54) - bývalý trojnásobný premiér a predseda strany Smer-SD. V roku 1987 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Do parlamentu sa dostal v roku 1992 so stranou SDĽ. O sedem rokov neskôr zakladá stranu Smer.
2. Radoslav Procházka (46) - zakladateľ strany Sieť, bývalý neúspešný kandidát na prezidenta. Nevyšla mu ani kandidatúra na Všeobecný súd EÚ. O jeho ambícii byť ústavným sudcom sa hovorilo už viac než rok.
3. Monika Jankovská (48)– tajomníčka ministerstva spravodlivosti. Jej nominácia je kontroverzná preto, že ju svedok Michal Vida spojil s mafiou v údajnej korupčnej kauze trenčianskeho baru Fatima. Jankovská všetky obvinenia odmieta.
4. Edita Pfundtner (45) - je takisto tajomníčkou ministerstva spravodlivosti. V minulosti bola poslankyňou parlamentu za Most-Híd a dokonca aj podpredsedníčkou strany.
5. Peter Kresák (64) – poslanec parlamentu za Most-Híd. Takisto pôsobil ako právnik, vysokoškolský pedagóg. Na Ústavnom súde už raz pôsobil. A to v roku 1992, keď sa stal sudcom Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky.
6. Ján Drgonec (66) – je advokát, ústavný právnik, emeritný sudca Ústavného súdu, bývalý člen Súdnej rady a tiež exposlanec za stranu ANO, ktorú založil Pavol Rusko.