TASR

Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 bol jej prvým prezidentom. Do tejto najvyššej štátnej funkcie ho ako kandidáta HZDS zvolili poslanci Národnej rady SR v druhom kole volieb dňa 15. februára 1993 a 2. marca 1993 ho do úradu inaugurovali. Funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR.

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, ktorá sa nachádza na východnom Slovensku medzi Humenným a Medzilaborcami. Po ukončení stredoškolského vzdelania na Obchodnej akadémii v Humennom vyštudoval v roku 1954 v Bratislave Vysokú školu ekonomickú (VŠE). Po ročnom pôsobení ako asistent na VŠE v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky československej (ŠBČS).

V rokoch 1965 až 1966 prednášal v bankovej škole na Kube, v rokoch 1967 až 1969 pracoval v Živnostenskej banke v Londýne. V roku 1969 ho z britskej metropoly odvolali, o rok neskôr vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto za radového bankového úradníka.

V bankovníctve pracoval od roku 1956 do decembra 1989. Externe pôsobil aj na VŠE, vo Výskumnom ústave pre financie a úver, v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu a externe prednášal na odbore ekonomiky a financovania Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT).

Po roku 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.

Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR (za VPN, neskôr HZDS). Po voľbách v roku 1992 bol od júna členom Predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna roku 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR).

Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 zastával vo vláde národného porozumenia a potom aj od 27. júna 1990 funkciu ministra financií, miezd a cien. Obidva razy bol do vlády delegovaný hnutím VPN. Po odvolaní predsedu vlády Vladimíra Mečiara podal demisiu a 18. mája 1991 ukončil činnosť vo vláde.

Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu bolo poznamenané rozpormi s premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom, ktoré pramenili z nesúhlasu prezidenta s nedemokratickými metódami vtedajšej vládnej garnitúry. Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v parlamente v marci 1994, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi členmi zákonodarného zboru a následný pád jeho druhej vlády. Po návrate Mečiara do premiérskeho kresla na konci roku 1994 odmietol prezident Michal Kováč vymenovať Ivana Lexu do funkcie ministra pre privatizáciu. V rámci snahy Vladimíra Mečiara a HZDS o diskreditáciu prezidenta sa dokonca zrealizovalo zavlečenie jeho syna Michala do susedného Rakúska. Na funkciu hlavy štátu kandidoval Michal Kováč aj v roku 1990, kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.

Na prezidentskom dôchodku sa Michal Kováč, pokiaľ mu to zdravie dovoľuje, venuje práci v Nadácii Václava Havla a Michala Kováča. Stal sa čestným predsedom Centra pre európsku politiku.

Je ženatý s manželkou Emíliou, s ktorou sa zoznámil už na vysokej škole. Má dvoch synov, Juraja a Michala. Už vyše roka a pol trpí bývalý prezident Parkinsonovou chorobou a nedávno ho museli hospitalizovať v nemocnici pre viacnásobný kolaps.

Na jar 2003, pri príležitosti 10. výročia inaugurácie Michala Kováča, vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov. Zostavil ju Anton Baláž a dokumentuje päťročné pôsobenie Michala Kováča v prezidentskej funkcii cez optiku tímu jeho spolupracovníkov Jána Findru, Dušana Kováča, Vladimíra Štefku, aj Imricha Béreša, Ladislava Orosza a Brigity Schmögnerovej. Prostredníctvom ich osobných výpovedí kniha podáva svedectvo o charaktere doby a o situácii, v ktorej sa začal budovať inštitút prezidenta na Slovensku.

Michal Kováč bude mať 80 rokov