Matičiarom sa nepozdáva socha Cyrila, Metoda a Gorazda: Sú ako suché údenáče!

Predtým vyvolal kontroverzné reakcie Svätopluk na Hrade, teraz sa zas niektorým nepáči budúce súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda. Zvíťazil návrh sochára Antona Gábrika. Nepozdáva sa však členom bratislavskej organizácie Matice slovenskej ani starej matičiarke Eve Kristínovej.

Niektorí historici namietajú historickú nepresnosť. Rúcha svätých by mali byť vraj iného strihu, navyše zakrývajúce členky a celé ruky, mali by mať dlhé brady a nemali by byť bosí. Iní zas kritizujú prílišnú štíhlosť postáv.

Cyril a Metod: Táto ich podoba vraj zodpovedá historickej pravde.
Foto: archív

Akademický maliar Viliam Hornáček zo Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene sa vyjadril, že ak by šlo iba o súkromnú výstavu Gábrika, mohol by ich urobiť „ako tri sušené údenáče“. Súsošie však má stáť v Bratislave na verejnom priestranstve.

Podľa predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča ide o moderné zobrazenie tradície. „Na modeli akademického sochára Antona Gábrika nie je nič neúctivé a spomínané detaily sú z hľadiska výtvarného umenia irelevantné,“ povedal tajomník matičiarov Peter Matulík. Gábrik tvrdí, že nie je krajčír a nešije ornáty.

Akademický maliar Stano Dusík, žijúci v Ríme, sa vyjadril, že s obdivom hľadí na Gábrikovo dielo.

Hurbanovo námestie: Nie je ešte isté, či budú stáť práve tu.
Foto: vizualizácia Hurbanovo

„To súsošie nie je dôstojné pamiatky týchto troch kľúčových osobností slovenských dejín,“ myslí si Hornáček. „Nezodpovedá to ani historickej pravde. Gorazd je vpredu, nesie dvojkríž, ktorí niesli oni, pretože to je byzantský dvojkríž. A oni by mali byť vpredu,“ myslí si Hornáček.

„Boli to vysokopostavení patricijovia, ktorí nemohli prísť bosí, v odeve žobrákov, nejakých vyschnutých pustovníkov, ale ako ľudia, ktorí boli na civilizačnej úrovni ríše, ktorá ich vysielala.“ Hornáčkovi sa nepáčil už Svätopluk na Hrade.

„Je tam ako chabý starec, ktorému vypadáva z ruky hrdzavý meč a je na koni, ktorý nemá ani zuby.“ Platí vraj, že významné postavy dejín, ktorých podobu nepoznáme, skôr idealizujeme. „Francúzi robia Napoleona vždy o niečo vyššieho, o niečo krajšieho, o niečo menej plešatého.“