gor Matovič si mediálny priestor, ktorý mu bol roky poskytnutý, vždy užíval. Prácu novinárov vždy vyzdvihoval a mnohých v nej povzbudzoval. Nedokázal pochopiť bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý redaktorov z médií nazýval hyenami, špinavými protislovenskými prostitútkami či idiotmi. Dnes však tieto maniere, aj keď v oveľa slabšej forme, chytá aj súčasný premiér. Počas pôsobenia v premiérskom kresle stihol Matovič prirovnať Denník N ku konšpiračnému denníku Hlavné správy, Televíziu Markíza k časopisu Zem a Vek.

Samostatnou témou, v ktorej sa Matovič začal správať ináč, ako deklaroval pred voľbami, je kauza diplomovej práce Borisa Kollára. „Určite sa tejto otázke nevyhýbam, ale teraz vám na ňu odpovedať nebudem, keďže sa musím vrátiť na rokovanie vlády,“ povedal v deň, keď škandál prepukol. Neskôr zvolal tlačovú konferenciu, kde na otázky novinárov odpovedal, no Kollára a jeho diplomovky sa zastal. Mnoho ľudí sa vtedy čudovalo, kde je ten zásadový Matovič, ktorý v predchádzajúcom volebnom období povedal na margo rigoróznej práce Andreja Danka: „Pripadá mi ako ho*no, čo si v špajze sadne na poličku a myslí si, že je jahodový lekvár,“ vyjadril sa ešte v januári minulého roka. ​Dnes hovorí omnoho miernejšie. „Vyzývať Borisa Kollára k tomu, aby odstúpil, nebudem. Myslím si, že je dostatočne svojprávny na to, aby vyvodil svoju zodpovednosť,“vyhlásil Matovič s dôvetkom, že chce zachovať koalíciu a bojovať proti mafii. „Vzhľadom na túto zodpovednosť neurobím nič, čo by ohrozilo stabilitu tejto koalície,“zdôraznil. Kauzu plagiátorstva však nakoniec predsa len označil za veľký kopanec do zadku koalície. ​

Matovič pred voľbami deklaroval, že v žiadnom prípade nebude raziť politiku „našich ľudí“ a zodpovednosť plánoval vyvodzovať bez ohľadu na politické tričko. Nakoniec sa však nijak špeciálne kriticky nevyjadroval nielen ku Kollárovi, ale ani k jeho nominantom. Žiadny rozruch nerobil v prípade, keď sa splnomocnenkyňou vlády pre rodinu stala Petra Krištúfková, či keď sa členom vlády mal stať Štefan Holý. O ňom sa najprv hovorilo ako o budúcom ministrovi dopravy, v minulosti pritom obchodoval s kontroverzným podnikateľom Vladimírom Poórom, ktorý má blízko k strane Smer. Poór okrem iného vlastní aj najväčšiu opravovňu vlakových vagónov v strednej Európe. Boris Kollár nakoniec vyhlásil, že Holý sa určite nestane ministrom dopravy.

Návrat dôvery k štátnym inštitúciám a zvýšenie transparentnosti možno nájsť priamo v Programovom vyhlásení vlády. O to viac premiér a jeho strana OĽaNO prekvapili svojím zámerom frontálne obsadiť štátnu správu až po úroveň okresných úradov. To zaváňa starými známymi „našimi ľuďmi“, čo v očiach verejnosti len ťažko prispeje k obnove dôvery v štát.

Irena Bihariová z Progresívneho Slovenska sa krokom Matovičovej vlády bráni.
Irena Bihariová z Progresívneho Slovenska sa krokom Matovičovej vlády bráni.
Zdroj: MATEJ KALINA

Na neúspechy Matovičovej vlády upozorňovali aj nadácia Zastavme korupciu, strana Za ľudí aj mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko. Prekáža im najmä už spomínaný zvláštny výber prednostov okresných úradov. „Premiér akoby nevládol, iba oznamoval rozhodnutia nikým nevolených orgánov. V právnom štáte však nestačí, ak má premiér dobrý úmysel, keď nemá oporu v práve. Takto sa riadi Palermo, nie právny štát,“ myslí si predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová (39).

Kontroverzné meno, ktoré sa zrejme nemalo objaviť vo vysokej funkcii, bola Anna Bilecová. Tá sa krátko po zostavení vlády stala generálnou tajomníčkou služobného úradu ministerstva vnútra. V minulosti pritom komunikovala s podnikateľom Ladislavom Piptom, ktorý je zapletený v DPH podvodoch. Po medializovaní týchto informácií sa miesta vzdala. Na post ju navrhol bývalý vyšetrovateľ Gorily Lukáš Kyselica (42).

Napriek skutočnosti, že nie všetky sľuby, ktoré Matovič národu dal, aj skutočne splnil, si politológ Miroslav Řádek myslí, že ešte netreba robiť unáhlené závery. „Počas prvých 100 dní sa vláda sústredila na dve veci, prvou z nich bolo riešenie koronakrízy, ktorá ovplyvnila všetky oblasti života. Tou druhou bolo ovládnutie štátu vlastnými nominantmi. To znamená, že sa vymenili predstavitelia niektorých buď štátnych podnikov, alebo podnikov, v ktorých má štát nejaký podiel a začal sa výber nominantov do štátnej správy hlavne na čelo okresných úradov. Tu vidíme, že ten výber nebol nejako transparentný, videli sme iba veľmi málo výberových konaní, ktoré boli sľubované na všetky pozície v štáte. Podstatné do ďalšieho obdobia bude, ako si budú počínať títo nominanti, napríklad pri verejných obstarávaniach a ďalších krokoch. Ak sa ukáže, že nominanti súčasnej vlády si nevedú tak transparentne ako pôvodne vrcholní politici ľuďom sľúbili, tak potom môžeme hovoriť o zlyhaní,“povedal pre náš denník.

Mohlo by vás zaujímať: