Ak nie je preukázané kolúzne správanie obvineného, základná dĺžka trvania kolúznej väzby má byť päť mesiacov. Zároveň v tomto prípade nemá byť možné ani jej ďalšie predĺženie. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú v piatok schválili poslanci parlamentu. Nová legislatíva obsahuje aj výnimky, pre ktoré by mohla kolúzna väzba trvať dlhšie. A to konkrétne vtedy, ak by bolo zistené, že sa obvinený kolúzne správal, či už sám, alebo prostredníctvom iných osôb. Rovnako ak sa vedie trestné stíhanie za trestný čin spáchaný zločineckou alebo teroristickou skupinou, za obzvlášť závažný trestný čin spáchaný organizovanou skupinou, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Návrhom sa majú posilniť práva obvineného umiestneného v kolúznej väzbe, tiež zabezpečiť vyššia kvalita návrhov na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutí súdov o väzbe.

To, že sa celkovo o kolúznej väzbe začalo hovoriť, kvituje aj Slovenská advokátska komora, avšak novela Trestného poriadku ako celok nespĺňa predstavy o reálnej zmene trestnej politiky štátu, ktorá by krajinu v tejto oblasti zaradila medzi vyspelé európske štáty. Slovenská advokátska komora (SAK) to konštatuje vo svojom vyjadrení, ktoré poskytla hovorkyňa komory Alexandra Donevová. „Komora dlhodobo a konzistentne upozorňuje na problematiku kolúznej väzby, návrhy na jej úpravu sme predkladali takmer pri každej príležitosti, keď bola otvorená možnosť úpravy trestných kódexov. Aj náš návrh, ktorý sme v januári 2021 zaslali ministerke spravodlivosti, vychádzal z návrhov, ktoré predkladáme od roku 2007," podotýka Donevová. Spolitizovanie témy komoru mrzí. SAK považuje za úspech to, že novela prináša skrátenie lehoty trvania kolúznej väzby zo siedmich na päť mesiacov. Novela však nereflektovala ďalšie jej návrhy, podľa komory tak naďalej pretrvá rozpor Trestného poriadku s judikatúrou ESĽP.

Napriek spokojnosti ministerky spravodlivosti Márii Kolíkovej so schválenou novelou, udialo sa v ostatných dňoch niečo, z čoho jej do spevu príliš nebolo. Vrásky na tvári jej totiž spôsobilo zadržanie Jozefa Milučkého, predsedu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Podľa medializovaných správ ho mali vyšetrovať pre podozrenie z korupcie. „Každá takáto udalosť znamená, že sa zvýši nedôveryhodnosť justície a musíme urobiť všetko pre to, aby sme jej dôveryhodnosť vrátili. Preto je veľmi dôležitá reforma justície,“ podotkla Kolíková. Verí, že vec nezostane len vo fáze vyšetrovania. „Je dôležité, aby sa každá takáto vec riadne vyšetrila až do úplného výsledku trestného konania," dodala. Znamená to podľa nej fázu, keď súdy rozhodnú o vine alebo nevine.

Jozefa Milučkého po dni však prepustili a zbavili ho všetkých obvinení. Napriek tomu sa vynárajú otázky, či svojimi vyjadreniami ministerka zbytočne nevstupovala do prípadu, či ho nebodaj neovplyvňovala. Politológ Tomáš Koziak vyjadrenie ministerky hodnotí skôr ako odborné stanovisko. Hovorí, že Kolíková len poukázala na to, že je veľmi dôležité, aby sa všetky úkony dotiahli do konca. „Navyše to má aj politický rozmer. Pretože toto je veľmi dôležite pre túto vládnu koalíciu, táto vláda chcela byť antikorupčná. Tak okrem toho, že NAKA tých ľudí zadrží, potom, ako sa tieto činy vyšetria, tak musia všetci ti, ktorí by mali byť odsúdení, aj byť odsúdení," hodnotí situáciu politológ.

Článok pokračuje na ďalšej strane