Niektorí členovia koalície priznávajú, že pre kvalitnú tvorbu zákonov sa má uchyľovať k zrýchlenému režimu len nevyhnutne. SaS verí, že všetky návrhy na skrátené legislatívne konania boli opodstatnené, i keď nie u všetkých to bolo rovnako zjavné.

"Sme presvedčení, že extrémne negatívne dôsledky pandémie sa ešte len prejavia, a tak sa snaha vlády a parlamentu urobiť čo najviac na ich minimalizáciu, mohla javiť ako nie vždy primeraná," vysvetlil pre TASR poslanec parlamentu Alojz Baránik (SaS).

 

V bezprecedentnej situácii je podľa neho lepšie konať s razanciou. "Činnosť parlamentu odzrkadľovala situácia, ktorá tu v minulosti nebola, a vláda na to musela reagovať. Ak by Národná rada SR počas pandémie využívala bežný systém, vznikla by z toho veľká katastrofa," reagovalo pre TASR tlačové oddelenie Sme rodina.

Predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) nie je podľa svojich slov zástancom skrátených konaní. "Navyše si myslím, že viaceré vládne návrhy zákonov alebo ich častí, ani podmienky na skrátené legislatívne konanie nespĺňali. Treba však rozlišovať medzi zákonmi, ktoré boli schvaľované v skrátenom konaní počas núdzového stavu, s cieľom ochrániť zdravie a život ľudí," podotkol.

Vetrák nespochybňuje úmysel vlády pomáhať ľuďom, upozorňuje ale na formálne požiadavky na tvorbu zákonov, ktoré musia byť dobre pripravené. Poslanec parlamentu Miroslav Kollár (Za ľudí) si myslí, že drvivá väčšina zákonov išla v zrýchlenom režime oprávnene.

Skrátené konanie pri tzv. podnikateľskom kilečku podporil "s prižmúrenými očami". Z dlhodobého hľadiska nepodporuje masívne využívanie skráteného konania. Poukázal na nedokonalosti, ktoré pri takomto procese vznikajú.

Článok pokračuje na ďalšej strane.