"Ak chceme mať kvalitné zákony, k skrátenému legislatívnemu konaniu sa musíme uchyľovať naozaj len v nevyhnutnej miere," skonštatoval pre TASR.

Vláda si podľa podpredsedu parlamentu Petra Pellegriniho (nezaradený) zvykla na skrátené konania. Niekde účel schvaľoval, no má vážne obavy, či nedochádza k zneužívaniu tohto inštitútu. Požaduje návrat k štandardnému legislatívnemu procesu.

"Aby sa mohli zákony pripomienkovať, aby prešli verejnou, odbornou diskusiou. Aby sa mohli vyjadriť odborári, zamestnávatelia, ľudia z tretieho sektora. Pretože v opačnom prípade sa urobí množstvo chýb," uviedol.

Aj opozičná ĽSNS si myslí, že koalícia si obľúbila zrýchlený režim. "Je pravda, že mnohé jej návrhy často nijako nesúviseli a nesúvisia s pandémiou. Sami takýto postup v minulosti kritizovali," pripomenul hovorca strany Ondrej Ďurica.

Parlament zatiaľ v tomto volebnom období, teda od marca 2020 prijal 43 zákonov, z toho 41 v skrátenom legislatívnom konaní. Viaceré vláda odôvodňovala koronakrízou.

V zrýchlenom režime poslanci schválili aj vznik nového ministerstva, či legislatívu upravujúcu dôvody na odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Pre nenaplnenie dôvodov na skrátené konanie túto úpravu nepodpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.