V článku sa dočítate:
- Koľko ľudí sa počas novembra 1989 zhromaždilo v uliciach Bratislavy.
- Prečo vlastne povstali proti komunistickému režimu.
- Ako vyzeral život v socialistickom Československu.
- Prečo komunisti vyhrávali voľby.
- Prečo podľa Milana Kňažka nemôže komunizmus nikdy fungovať.
- Čo bolo rozbuškou revolúcie.
- Ako prebiehali najemotívnejšie momenty revolúcie.
- Prečo vôbec nemusela skončiť ako nežná.
- Čo je to protisocialistický smiech.
- Kam sme sa posunuli od novembra 1989.
Začnem zvesela... Človek, ktorý stál v čele revolúcie, zrejme nebude fanúšikom komunistického režimu, no napriek tomu sa opýtam: Čo bolo za socializmu lepšie ako dnes?
Miesta na parkovanie...
A teraz už vážne. Protesty v uliciach pozná aj mladá generácia, no aby sme lepšie pochopili silu revolúcie, ku koľkým ľuďom ste sa vlastne roku 1989 prihovárali na Námestí SNP v Bratislave?
Závisí od toho, o ktorom z mítingov hovoríme, no odborníci odhadujú, že na námestí sa nás v najsilnejší deň zišlo približne 120 000 ľudí. Denne sa návštevnosť pohybovala medzi 80- až 120-tisíc.
Pre starších čitateľov zbytočná otázka, no pre mladých naopak kľúčová. Čo to bol za režim, že sa proti nemu pred 32 rokmi v uliciach Československa vzbúrili státisíce, ak nie milióny ľudí?
Myslím, že za tých 40 rokov sa to v nás jednoducho nahromadilo. Ľudia v jednom okamihu zistili, že nemusia mať strach alebo si povedali, že je čas dospieť a prestať sa báť. Viem, že mnohí mladí dnes socializmus vnímajú iba cez zákaz cestovania, no to, čo sa dialo vtedy, si už nedokážeme ani predstaviť. Krajina bola obkolesená ostnatým drôtom, ktorý bol napustený elektrickým prúdom, pričom ten plot strážili hraničiari a cvičené psy.
Pravda, aby nás chránili pred imperialistami zo Západu, i keď je pozoruhodné, že sa nenašiel nikto, kto by zo Západu utekal na Východ. Ešte v roku 1986 na hraniciach psy zaživa roztrhali osemnásťročného študenta z východného Nemecka. Dennou realitou bolo aj prenasledovanie odporcov režimu a množstvo politických väzňov, ktorí sedeli v base v podstate za nič. Mohli ste sa tam ocitnúť za kladenie vencov k pomníku a takto by som mohol pokračovať.
Je zaujímavé, že účasť na voľbách bola počas socializmu takmer 100 % a v podstate všetky hlasy získala práve komunistická strana. Pre človeka narodeného po roku 1989 to znie ako science fiction, takže ako sa mohlo niečo také cyklicky opakovať niekoľko dekád?
ČLÁNOK PORAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE
