"Napríklad teraz je v referende šesť otázok, jedna z nich je o tom, že sa v  budúcnosti nesmú kupovať vládne limuzíny drahšie ako 40.000 eur. Museli by teda (ak by bolo referendum úspešné a občania by odhlasovali obmedzenie sumy na nákup limuzín, pozn. red.) pripraviť zákon o tom, že v  budúcnosti sa nesmú kupovať autá nad túto sumu. Ale poslanec dokonca môže povedať aj to, že s tým v princípe súhlasí, ale konkrétne znenie zákona nepodporí," poznamenal na margo otázok okolo záväznosti referenda a jej praktickej vynútiteľnosti právnik Jozef Vozár z Ústavu štátu a  práva Slovenskej akadémie vied.
     
 Reagoval tým na vyjadrenia skupiny právnikov z piatka (16. júla), ktorí na tlačovej konferencii strany Sloboda a solidarita (SaS) argumentovali v prospech názoru, že výsledky referenda sú záväzné. "Je veľmi ťažké transformovať ani nie príkaz, ale skôr odporúčanie z referenda do praxe. Ústavný súd použil slovo "príkaz", ale to tiež nie je šťastné, lebo nemáme imperatívny mandát. Nemôžete prikázať poslancovi, lebo v ústave sú ustanovenia o  tom, že hlasujú podľa svojho svedomia a vedomia," povedal Vozár.
      
Výsledok referenda je však podľa neho silný politický signál. "Ja by som hovoril o odporučení, ktoré, samozrejme, má svoju váhu, ale keď poslanec na  základe tohto odporúčania nebude konať, nie je za to žiadna sankcia," povedal. Zároveň ale poznamenal, že podľa neho by sa v budúcnosti mali problémy okolo referenda riešiť legislatívnymi zmenami. "Priama demokracia by mala mať prednosť pred zastupiteľskou," zdôraznil Vozár.
      
Právnik Ernest Valko  komentoval záväznosť referenda tiež. "Je to dosť drahý prieskum verejnej mienky, nie je možné donútiť poslancov, aby hlasovali v súlade s výsledkom referenda," vyjadril sa. "Vzniká tam veľký právny problém. Je tam síce nález Ústavného súdu (ÚS), kde bol svojho času sudca spravodajca pán doktor Ján Drgonec, ktorý hovorí o tom, že (referendum, pozn.) má nejaké následky, ale nález už nehovorí, aké. To je ale výklad ÚS. Na druhej strane explicitne je v ústave uvedený zákaz imperatívneho mandátu, to znamená, že poslanci nesmú byť viazaní akýmikoľvek pokynmi," poznamenal Valko.
      
Ústavný právnik Ján Drgonec na tlačovej konferencii SaS na margo záväznosti výsledkov úspešného referenda uviedol, že sa s ním na základe Ústavy SR musí spojiť právny účinok. "Návrhy prijaté v referende sa vyhlásia rovnako ako zákon. Z tohto hľadiska poskytol prezident SR Ivan Gašparovič mylnú informáciu, keď hovoril o svedomí poslancov a ich neviazanosti pri výkone mandátu. NR SR nemá vôbec právomoc o návrhu prijatom v referende rozhodovať," podčiarkol. Drgonec zároveň uviedol, že v SR neexistuje zákon, ktorý by Národnej rade priznával právomoc schvaľovať návrhy prijaté v referende. "Tie sa vyhlásia v Zbierke zákonov a nepodliehajú podpisovaniu predsedu parlamentu ani prezidenta a nerozhodujú o ňom ani poslanci," informoval Drgonec.

Ako ich chcú realizovať, nevedia


      
Podľa Valka je však spôsob vyhlásenia referenda jedna vec a praktická realizácia jeho výsledkov druhá. Na základe pozitívneho hlasovania o jednej z referendových otázok by sa napríklad mal znížiť počet poslancov zo 150 na 100. Valko si nevie predstaviť realizáciu tohto zámeru bez toho, aby poslanci, hlasujúci na základe svojho svedomia, neschválili v tomto smere zodpovedajúci zákon. "Aký mechanizmus na toto potom nastane?," opýtal sa v reakcii na Drgoncove vyjadrenia o tom, že parlament nemá právomoc hlasovať o referende. "To budú tí poslanci losovať o tom, kto z parlamentu vypadne?," opýtal sa napokon Valko.
      
Prezident Ivan Gašparovič vyhlásil referendum iniciované SaS na sobotu 18. septembra.

Plebiscit ponúka občanom priestor na prejavenie svojho názoru na tieto otázky:

  • zrušenie koncesionárskych poplatkov,
  • obmedzenie poslaneckej imunity,
  • zníženie počtu poslancov na  100 aj stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín.
  • Piata otázka sa týka uzákonenia volieb cez internet a na základe poslednej by sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.

     

    Jeho výsledky budú platné len vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých voličov.