Kuloárne reči o predčasných voľbách sa nešíria prvýkrát. Počul o nich podľa vlastných slov aj premiér Peter Pellegrini. Potvrdil to na minulotýždňovej tlačovke s tým, že ako premiér chce dovládnuť do konca riadneho obdobia. Na včerajšej tlačovke podobný plán načrtol aj Fico. Ak bude v Národnej rade schválený štátny rozpočet na rok 2019, koalícia bude mať podľa jeho slov všetky predpoklady na ďalšie fungovanie. Predčasné parlamentné voľby sú tak podľa Fica len zbožným prianím opozície.


"Som v politike od roku 1992 a každý deň počúvam, že sa to rozpadne, že ideme preč a my sme stále tu. Nevidím dôvod na nervozitu. My sme normálni politici, ktorí si vedia všetko zrátať. Vedia, o čo ide v tomto štáte, ako by to tu vyzeralo. Opozícii len odkazujem, aby vydržala do marca 2020," povedal Fico. Predčasné voľby by podľa neho nemali žiaden zmysel. "Kvôli čomu? Aby bola v tejto krajine zábava?” pýtal sa na tlačovke.

Robert Fico vhadzuje svoj volebný lístok do urny.
Robert Fico vhadzuje svoj volebný lístok do urny.
Facebook/ Robet Fico


Keby prišli predčasné voľby v dohľadnej dobe, podľa politológa Radoslava Štefančíka by neprospeli nikomu. Strany ako Smer-SD alebo Most-Híd sa podľa Štefančíka budú snažiť urobiť všetko preto, aby pokles zastavili a vrátili sa na výhodnejšie pozície. SaS je síce silná, ale nemá k dispozícii do vlády zodpovedných partnerov. “Takže Richard Sulík by sa rád videl v premiérskej funkcii, ale kto by mu ju závidel, ak by predsedu parlamentu robil Igor Matovič? Nové strany ako Spolu alebo Progresívne Slovensko ešte dúfajú v nárast preferencií a v neposlednom rade prezident Kiska ešte stále nemá v hlave jasno,” vyratúva politológ.


Posledný prieskum agentúry AKO ukázal, že ak by sa voľby konali koncom novembra vyhral by ich Smer-SD so ziskom 23,4 percenta. Ako druhá najsilnejšia by skončila SaS, podporilo by ju 15,9 percenta respondentov. Tretie by skončilo hnutie Sme rodina s desiatimi percentami. Za nimi by skončila SNS, volilo by ju 9,3 percenta opýtaných. Hneď za ňou sa umiestnila ĽSNS s 9,2 percentami. Nasleduje hnutie OĽaNO so 7,7 percentami, KDH (6,7 percenta), Most-Híd (5,7 percenta) a Progresívne Slovensko (5,3 percenta).

Líder politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík
Líder politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík
MATEJ KALINA


Možná by teda bola aj vláda bez strán, ktoré tvoria koalíciu dnes. 6 politických subjektov však môže znamenať nemalé problémy. Štefančík však podčiarkuje, že aj prvá vláda Mikuláša Dzurindu bola vytvorená zo štyroch subjektov. “SMK tvorili tri strany a SDK päť strán. Ak počítame neskoršiu SDKÚ ako ďalšiu stranu, tak ku koncu obdobia tvorilo prvú Dzurindovu vládu dokopy 11 rôznorodých politických strán. Pravica si už síce jednu vládu povalila sama, ale zasa pomaly sa rozpadá aj koaličná väčšina Petra Pellegriniho,” dodal politológ Radoslav Štefančík.

Mohlo by vás zaujímať: