Dočasne poverený premiér Eduard Heger (47) zasadne po vymenovaní úradníckej vlády ako radový poslanec do parlamentu, kde nahradí Sebastiána Kozareca z OĽaNO. „Pripravíme všetko na čo najplynulejší prechod a odovzdanie vlády novým ľuďom, ktorí budú čeliť ťažkým výzvam. Tomu sa budeme venovať celý tento týždeň. Koordinujem sa s pani prezidentkou," povedal v pondelok končiaci predseda vlády. Poznamenal, že jeho kabinet bude do vymenovania úradníckej vlády normálne fungovať.

Prekvapivo úprimný Heger: Ako sa cíti a čo hovorí na Sulíka a Matoviča?

 Prvou výzvou pre novú vládu bude pokus o získanie podpory súčasného parlamentu. Podobne ako ich predchodcovia totiž aj úradníci budú musieť Národnej rade do 30 dní predložiť vlastné programové vyhlásenie a získať preň väčšinu. Ak sa im to nepodarí, prezidentka vládu buď odvolá, alebo, čo je pravdepodobnejšie, ju poverí vládnutím až do vymenovania nového kabinetu, ktorý vzíde z predčasných volieb.

Slovensko si podobnou skúsenosťou prešlo v roku 1994, keď po odvolaní Mečiarovej vlády prebral opraty kabinet Jozefa Moravčíka (78). „Naša vláda bola trochu iná a podstatný rozdiel spočíval v tom, že sme mali politickú podporu," rozhovoril sa expremiér pre denník Plus JEDEN DEŇ. „Nemali sme tak žiaden problém so schválením programového vyhlásenia a aj tento fakt pred nás kládol úplne iné úlohy a inak sme sa dívali aj na celý proces vládnutia do volieb," hovorí Moravčík, podľa ktorého si vtedajšia dočasná vláda dobre uvedomovala, že aj počas krátkeho obdobia má „možnosť pripraviť veľa vecí, na ktoré bude môcť ďalšia vláda nadviazať".

ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE

Hoci Moravčík pripúšťa, že získať podporu môže byť pre Ódorovu vládu problematické, bez ohľadu na to by sa vraj mali budúci členovia kabinetu snažiť upokojiť situáciu na politickej scéne. „Ak aj nezískajú podporu, pravdepodobne budú vládnuť ďalej. A za toto krátke obdobie - aspoň z hľadiska udržiavania štátu, ktoré je veľmi dôležité - nebudú mať až tak zviazané ruky,“ uzatvára Moravčík so slovami, že&nbsp; napriek prekážkam by sa vláda úradníkov mohla pokúsiť obmedzený čas využiť nielen na „udržiavanie“, ale aj na prípravu niečoho, čo by dokázala využiť budúca vláda. „Treba zvládnuť to, čo sa ponúka vo forme Plánu obnovy. A mohli by sa aj pripraviť zákony perspektívne pre ďalší rozvoj Slovenska,“ dodal.

Nádej, že vláda úradníkov by mohla prispieť k upokojeniu situácie vyslovil aj ďalší expremiér Mikuláš Dzurida (68). „Myslím si, že vláda bude natoľko zodpovedná, že sa nebude snažiť o ďalšie polarizovanie spoločnosti, o vyvolávanie nejakých nepokojov v politickom spektre a Národnej rade. Skôr sa bude snažiť správať pokojne, spravovať verejné financie a jednotlivé rezorty tak, aby prispela skôr k upokojeniu celkovej klímy pred parlamentnými voľbami," poznamenal Dzurinda. Poukázal však aj na to, že nemajú informácie o rokovaniach Prezidentského paláca s parlamentnými stranami o podpore vlády odborníkov. „Teda nie je celkom reálne očakávať, že úradnícka vláda získa v parlamente dôveru," povedal.

Expremiér a predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini (47) už povedal, že úradníci s podporou jeho strany rátať nemôžu. „Budeme mať úradnícku vládu, ktorú sme tu od vzniku republiky nemali. Hlas ju bude rešpektovať, ale dôveru jej nevyslovíme. Ak príde s návrhmi, ktoré pomôžu zlepšiť život v tejto krajine, môže počítať s podporou našej strany. Verím, že prezidentka za ministrov dosadí odborníkov a nezostane v nej žiadny zo súčasných dočasne poverených ministrov ani politikov, ktorí si ešte na poslednú chvíľu chceli nakradnúť," zdôraznil Pellegrini. Avizovaný premiér Ódor podľa Pellegriniho spĺňa predstavy o premiérovi vlády odborníkov bez politického zafarbenia.

Podľa ďalšieho expremiéra a šéfa smerákov Roberta Fica (58) je spôsob zostavenia úradníckej vlády v rozpore s demokratickými zásadami. Odmieta tiež podporu úradníckej vlády v hlasovaní o dôvere. Zo strany hlavy štátu by privítal zvolanie okrúhleho stola predsedov politických strán. „Prezidentka v tomto procese úplne ignoruje výsledky parlamentných volieb z roku 2020. Nie je možné, aby v štvrtom roku vládnutia prezidentka vôbec nekomunikovala s politickými stranami, ktoré sú zastúpené v Národnej rade," komentoval Fico.

Vládu odborníkov, ktorá má nastúpiť, nazýva preto „zvláštnou záujmovou skupinou". Proces skladania prezidentskej vlády považuje predseda Smeru za antidemokratický. Ako komentoval, budúci predseda vlády Ľudovít Ódor nemá vplyv na to, kto bude súčasťou jeho kabinetu. Obáva sa, že úradnícka vláda bude šíriť neoliberálnu, progresívnu ideológiu. Spochybnil aj to, že ide o vládu úradníkov, čo ilustroval na mene bývalého politika Ivana Šimka, ktorý má podľa medializovaných informácií obsadiť post ministra vnútra.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/expremier-uradnickej-vlady-jozef-moravcik-jasny-odkaz-odorovi-jeho-ministrom">REAKCIU BUDÚCEHO PREMIÉRA ÓDORA NÁJDETE V GALÉRII</a>

Či sa však Ódorovi podarí do slovenskej politiky priniesť tak často skloňovaný „pokoj," je nateraz otázne. „Nebude to mať jednoduché, prakticky všetky koaličné aj opozičné strany totiž avizovali, že nebudú mať veľký záujem vládu podporovať," upozorňuje politológ Tomáš Koziak. „Ak niekto od tejto vlády očakáva koniec chaosu a príchod stability, potom sa tak nestane a to ani v prípade, že získa dôveru v parlamente," prekvapuje odborník. „Stále bude totiž odkázaná na podporu politických strán a získanie dôvery, čo ešte neznamená, že sa zaviazali podporovať každý návrh, s ktorým vláda príde," vysvetlil. „Bez ohľadu na to, či dôveru získa alebo nie, ju čaká iba kúrenie a svietenie," uzavrel.&nbsp;

Expremiér dočasnej vlády Jozef Moravčík: Jasný odkaz Ódorovi a jeho ministrom

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Ako vzniká Malé Slovensko v Gruzínsku a prečo sa do krajiny oplatí investovať

Hana Rapantová: Televízna diva, minulosti aj súčasnosti