USA ponúkajú Slovensku 12 nových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov, ako aj vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire. Za materiál by Slovensko zaplatilo približne 340 miliónov eur v horizonte 3-4 rokov v rámci plánovaného obranného rozpočtu (celková hodnota materiálu je vyše jedna miliarda dolárov). Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď si veľmi pochvaľuje štedrú kompenzáciu 900 miliónov eur za odovzdanie našich stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Považujete túto ponuku skutočne za výhodnú?
- Či je alebo nie je táto ponuka výhodná, to závisí od uhla pohľadu. Tak ako bola rámcovo prezentovaná v médiách, sa na prvý pohlaď zdá, že ide z ekonomického hľadiska o výhodnú ponuku. Ak by bol kontrakt v budúcnosti realizovaný, mám obavy, aby, ako to už na Slovensku býva, nedošlo k nejakým „neočakávaným“ nákladom, ktoré by ponuku dodatočne predražili či inak ekonomicky znevýhodnili. Narážam predovšetkým na medializovanú problematiku okolo colných a rôznych iných poplatkov. Aby sme sa takýmto pochybnostiam vyhli, mal by byť celý budúci proces akvizície od začiatku maximálne transparentný. Toľko k ekonomickému uhlu pohľadu.
Čo ma však trápi oveľa viac, je ten druhý - odborný a vážnejší pohľad na vec. Problém vidím predovšetkým v základných nezodpovedaných otázkach, či Ozbrojené sily Slovenskej republiky takýto typ techniky a túto spôsobilosť prioritne, resp. urgentne potrebujú a ako vôbec zapadá do koncepcie ich aktuálneho či budúceho použitia. Tu mám veľmi vážne pochybnosti o „výhodnosti“ tejto akvizície, pretože ju považujem zatiaľ za veľmi nekoncepčnú. Dôvodom je, že napriek tomu, že minister tvrdí, že rezort zažíva najreformnejšie obdobie od svojho vzniku, nikto nikde zatiaľ žiadnu zásadnú reformu Ozbrojených síl nepredstavil a ani nikto nevidel nijaký návrh v tomto smere. Zatiaľ sme len svedkami faktického znižovania spôsobilosti Ozbrojených síl na úkor obranyschopnosti, nekoncepčných, netransparentných, pochybných, bezhlavých a zmätených nákupov výzbroje a techniky či presúvania kompetencií štátu a vlastnej zodpovednosti za obranu a bezpečnosť na partnerov a cudzie štáty. A ministerstvo to všetko prezentuje ako veľmi výhodné a tvrdí, že je to „neskutočný“ pokrok.
A pravdou je, že k tejto akvizícii, k tomu, či ju potrebujeme a prakticky využijeme, sa má vyjadriť predovšetkým vojenská odborná suita a nie politici, či takzvaná civilná „odborná“ verejnosť. Používať tuto techniku na obranu vlasti a plniť ňou prípadné bojové úlohy budú vojaci a nie civili či politici. Preto preferovať ekonomický uhol pohľadu pred predovšetkým odbornými aspektmi takejto akvizície je podľa mňa veľmi nezodpovedné a trestuhodné. Z odborného hľadiska preto zatiaľ považujem takúto akvizíciu za nie príliš výhodnú. Navyše považujem za nanajvýš potrebné zdôrazniť, že z americkej strany zatiaľ nikto túto ponuku oficiálne nepotvrdil. Diskusiu o nej preto zatiaľ považujem za predčasnú a čisto teoretickú.
Minister v demisii Naď odôvodňuje presun stíhacích lietadiel MiG-29 aj tým, že už aj tak boli vyradené a nepoužiteľné. Súhlasíte s týmto názorom? Ako ste vnímali jeho rozhodnutie odovzdať naše MiG-y Ukrajine?
- Jednoznačne nesúhlasím s názorom pána Naďa. A odmietam aj medializovanú argumentáciu pánov Naďa a Hegera o tom, že „bozk smrti“ dala tejto bojovej technike predchádzajúca garnitúra ich „uzemnením“. Procesy a systém boli totiž spoľahlivo nastavené tak, aby bojové lietadlá typu MiG-29 boli schopné plniť hlavné úlohy zabezpečenia obrany a ochrany vzdušného priestoru štátu vrátane pohotovostného systému až do času, kým bude na územie SR doručená dodávka bojových lietadiel typu F-16. Za rozhodnutie ísť vlastnou cestou a uvedené nastavenie systému nerešpektovať prevzali v plnej miere politickú a možno aj trestnoprávnu zodpovednosť Hegerova vláda v demisii a minister Naď ako najvyšší politický predstaviteľ rezortu. Koniec koncov o tom, kde je pravda a či tie lietadlá boli alebo neboli použiteľné, sa občania mohli nedávno presvedčiť aj sami, keď 4 z nich odleteli na Ukrajinu. A verte mi, že určite rovnako zakrátko odletia aj tie zvyšné kusy.
Veľmi ma na celej veci mrzí spôsob, ako predseda vlády v demisii spolu s ministrom obrany klamú slovenských občanov rečami o „nepoužiteľnosti a šrote“. Všetci vojaci vám totiž jednoznačne povedia, že „uzemnenie“ lietadiel sa určite nerovná ich vyradeniu z výzbroje, zo zostavy Ozbrojených síl a nepoužívanie či zošrotovanie. Spartany máme napríklad momentálne „uzemnené“ tiež a nie sú to celkom určite „nepoužiteľné šroty“. To platí napríklad aj pre vrtuľníky ministerstva vnútra. Hoci to, čo sa deje na Ukrajine, na oboch stranách konfliktu odsudzujem, uznávam a rešpektujem právo Ukrajiny na sebaobranu a medzinárodnú pomoc. Osobne vnímam rozhodnutie o odovzdaní lietadiel Ukrajine z viacerých dôvodov negatívne a s týmto krokom nesúhlasím.
Čo si myslí Gajdoš o Naďovi, nájdete v našej galérii!
Čo si myslíte o dodávkach zbraní na Ukrajinu?
- Tak ako väčšina triezvo uvažujúcich Slovákov som presvedčený o tom, že vo všeobecnosti dodávky akýchkoľvek zbraní do akejkoľvek zóny konfliktu len prispievajú k jeho ďalšej eskalácii. V tejto súvislosti vrelo odporúčam napríklad všimnúť si, že úplne rovnako argumentovali a argumentujú najvyšší predstavitelia NATO čo i len pri pomyslení na to, že Čína by mohla začať dodávať Rusku nejaké zbraňové systémy alebo muníciu. V tomto zmysle má však potom diskusia o dodávkach zbraní úplne iný kontext. Ak zbrane dodávame a chceme ich dodávať, tak to neskrývajme za farizejské frázy o pomoci a podpore, ale pomenujme veci pravým menom. To sa však, samozrejme, veľkej časti slovenskej demokratickej politickej scény veľmi nehodí, pretože by otvorene musela priznať, o čom celý konflikt na Ukrajine vlastne je. Musela by priznať, že sme súčasťou konfliktu na jednej strane a že v skutočnosti nič iné ako dodávky zbraní pre mierové riešenie konfliktu nerobíme. A to je ďalší dôvod, prečo nesúhlasím.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane!
