Keďže český vedec Miroslav Mitlöhner na otázky pre Plus JEDEN DEŇ zatiaľ nereagoval, vybrali sme časť z jeho rozhovoru pre portál iDnes.cz.

■ Prekvapujú vás reakcie na váš článok?

Na rovinu: tie reakcie považujem za neadekvátne a nešťastné. Tí, ktorí celú akciu rozpútali, si môj text s najväčšou pravdepodobnosťou zle prečítali, pretože to, čo mi kladú do úst – ako napríklad termíny obluda – to sú iba citácie iných autorov. Ja sa touto problematikou zaoberám desiatky rokov a sám som vymyslel náhradný termín „ťažko malformovaný jedinec“, čo sa tiež objavuje v mojom zmienenom článku.

■ Takže slovo obluda bola len citácia?

Slovo obluda je dehonestujúce a vonkoncom neprípustné! Ten kritizovaný článok by som zhrnul jednou vetou: Treba dať veľký pozor pri prenatálnej starostlivosti. Text pokračuje a ako je vo vedeckých prácach bežné, treba i citovať. A ja predsa nemôžem starým a váženým kapacitám svojich čias zmeniť ich text a slovo obluda nahradiť mojím termínom malformovaný jedinec, pretože u odborníkov by som bol za idiota.

■ Takže by ste vo svojom odbornom článku nič nemenili?

Ťažko. Z odbornej stránky si za všetkým stojím.

■ Skúste svoje myšlienky vysvetliť.

O eutanázii by sa malo uvažovať – opakujem slovo uvažovať – v niekoľkých kategóriách nešťastníkov. Ide o jedincov v ťažkom a beznádejnom stave, napríklad s úrazmi mozgu, kde predlžovanie života nemá zmysel... A napokon ide rovnako o ťažko poškodených novorodencov, ktorí, bohužiaľ, nemajú šancu na akékoľvek zlepšenie stavu.

Uvažujme o tom, aj keď je jasné, že to ešte bude nejaký čas trvať. Nesmie však dôjsť k dezinterpretácii. Zdá sa mi, akoby Mitlöhnerovi podsúvali, že o eutanázii by sa malo uvažovať v prípade každého jedinca, ktorý sa má narodiť s hendikepom. To je predsa hlúposť, tak to rozhodne nie je.

■ Pán Krása (predseda Národnej rady osôb so zdravotným postihnutím, pozn. red.) vyzval ministerku práce, aby vás odvolala z vedeckej rady ministerstva.

Nečakal som na to a sám som abdikoval.

■ To však vyzerá, akoby ste predsa len mali zlé svedomie…

Tak to nie je, skôr ma unavuje beh na dlhú trať. Pozrite sa, pamätám si časy, keď sa právo ešte nedokázalo dohodnúť s medicínou. Dnes už to síce dokáže, ale bude sa musieť dohovárať aj sociálna práca s právom, kde je veľká priepasť – máme chrániť záujem klienta alebo postupovať podľa práva? O tom vediem diskusie aj so svojimi spolupracovníkmi, ktorí tvrdia, že záujem klienta je prednostný. Odpovedám im, že tento názor môže eventuálne viesť k trestnému činu.